štvrtok, 27. marca 2014

Nora Robertsová - Sen v bielom


Anotácia:
Štyri kamarátky z detstva sa stali majiteľkami svadobnej agentúry Sľub. Mac, Laurel, Emma a Parker sa ako malé dievčatá rady hrávali na nevesty, dokonca aj na ženíchov, a teraz sú svadby pod ich taktovkou tie najvychýrenejšie v okolí. Prvá z nich je fotografka, druhá cukrárka, tretia má na starosti kvetinovú výzdobu a štvrtá perfektné plánovanie.
Mackensie Elliotová vďaka svojmu fotografickému talentu zachytáva chvíle, ktoré ako dieťa sama nezažila, pretože jej rodičia sa rozviedli. Práve sa chystá na schôdzku s klientmi, keď sa za mierne povážlivých okolností stretne s nevestiným bratom. Rodinne založený stredoškolský profesor angličtiny Carter Maguire nie je jej typ, ale už prvý bozk toto presvedčenie riadne naštrbí. Mac považuje schôdzky s Carterom len za príjemné rozptýlenie. Z nezáväzných stretnutí sa však neraz vykľuje niečo silnejšie práve vtedy, keď sa to najmenej hodí!

O knihe:
original - Vision in white
- 1. časť zo série - Svadobné kvarteto
- Sen v bielom, Ustlané na ružiach, Čaro okamihu, Navždy spolu
obálka - v pohode. Taká zaujímavá. Páči sa mi, že keďže je to svadobné kvarteto, tak sú všetky štyri obálky biele a nevestovské.

Moje pocity:
- citát zo začiatku knihy, ktorý ma dostal:
Najskôr zveď moju myseľ, až potom môžeš mať aj moje telo. Nájdi moju dušu a budem navždy tvoja. Anonym
- musím sa priznať, že od tejto knihy som veľa neočakávala. Čakala som, že bude fajn, ale pochybovala som, že učiteľ, ťuťko, hlavný hrdina bude niečo čo ma zaujme. Myslíte si, že som mala pravdu? Nie :)
- keď sa začítate, zistíte, že ťuťko to je, ale je to na ňom zlaté. A pri lepšom spoznaní to je okúzľujúci chlap a ešte k tomu fešák. Miluje svoju prácu rovnako ako Mac tú svoju. Je romantik a vie byť aj drsný. No nezamilujte sa. Nedalo sa. Rovnako ako Mac aj mňa dostal.
- keďže som najskôr čítala dvojku a trojku, tak som už Mac ako tak poznala a obľúbila som si ju. Páčilo sa mi ako tu bola opísaná jej práca. Svadby, ktoré organizovali. Rovnako ako ostatné časti. Nebolo to len o láske medzi dvoma ľuďmi, ale aj zaujímavé opisy z ich roboty. To sa mi veľmi páčilo, aj preto, že to neboli nudné opisy, ale človek sa aj dobre zabavil.
- všetky štyri baby sú úžasné. Milujem ich. Samozrejme aj chalanov. Mať takých priateľov je na nezaplatenie. Brala by som každého jedného z nich.
- jej matku som už spoznala. Neviem presne, v ktorej časti, ale hneď som pochopila, že je to mrcha a bola som zvedavá, či ju dokážem v tejto knihe predýchať, ale nebolo to až také zlé. Je to fakt obluda a nie matka, ale tak každý máme nejaké muchy.
- po prečítaní tejto časti som siahla aj po druhej a tretej knihe a už si brúsim zúbky na štvrtú. Milujem Parker. Milujem jej chlapa. Videla som ukážku a musím povedať, že aj Parkerina práca bude veľmi zaujímavá :D
- túto sériu určite zaradím medzi moje TOP a budem sa ku všetkým 4 knihám rada vracať. Len dúfam, že ich nesfilmujú, aby mi ich nepokazili.

Za mňa:

utorok, 25. marca 2014

Meredith Duranová - Vznešený divoch


Anotácia:
Prepychové indické paláce, maharadžova pevnosť, vojenský tábor, šľachtické sídla vo viktoriánskom Londýne - to sú miesta, na ktorých Meredith Duranová rozohráva svoj silný príbeh o láske a vášni, o zrade a cti, o strate a zmierení.
Píše sa rok 1857. Mladučká Emma Martinová prichádza do Dillí, aby sa vydala za svojho dlhoročného snúbenca Marcusa Lindleyho. Jej príchod poznamenala tragédia: ako jediná prežila stroskotanie lode, pri ktorom zahynuli aj jej rodičia. Slobodomyseľná, umelecky nadaná dievčina sa nevie zaradiť do pokryteckej, snobskej spoločnosti a sklame ju aj snúbenec, z ktorého sa čoskoro vykľuje podliak a sukničkár. Keď sa chystá Lindleyho opustiť, vypukne v Dillí krvavá vzbura proti Britom. Emminou jedinou nádejou na záchranu je Marcusov bratranec Julian Sinclair, záhadný a nebezpečne príťažlivý muž, ktorému v žilách koluje zmiešaná krv...

O knihe:
- original - The Duke of Shadows
- asi nepochádza zo žiadnej série
- obálka - sa mi veľmi páči. Evokuje vo mne vášeň. Čo k romantickým knihám bezpochyby patrí.

Moje pocity:
- ak ste si všimli, tak ja nie som na vojnové knihy. Takže tu som sa s tou vojnou, vzburou trochu pasovala a čítala som knihu na dva razy.
- začiatok ma pohltil a v knihe som sa stratila. Najskôr sa mi veľmi páčila. Autorka nás hodila dá sa povedať do niečoho čo som najskôr nepochopila. Niekto stroskotal na mori, nejaká žena, umrela neumrela? Kto to bude? Nakoniec sme sa ocitli v Indii, kde sme sa stretli s očarujúcim hlavným hrdinom (ako lepšie prezrádza česky názov Vévoda dvojí krve - sexy exotika) a nie menej zaujímavou hlavnou hrdinkou.
- keďže sa Julian nachádza medzi dvoma svetmi India (matka) a Anglicko (otec) príde mi veľmi zaujímavý. Ovláda zvyky svojej rodnej vlasti, ale taktiež, keď treba je z neho džentlmen. Určite sa zachoval lepšie ako snúbenec hlavnej hrdinky, ale ten mi nejak sympatický nebol od začiatku. V strede sa to možno trochu zvrhlo a ja som bola na neho nahnevaná ako Emma, ale ku koncu ma zase očaril, aj keď vzťah medzi nimi mohol byť opísaný viac.
- Emma bola na začiatku zaujímavá, silná osobnosť. Nebola vyplašená a všetko zvládala podľa mňa s rozumom, ale nejak ku koncu možno pri strede knihy mi prišla trochu ako blázon, ale človek sa jej nemôže čudovať to čo videla dostalo aj mňa. Niektoré opisy z vojny by som vyzmyzikovala, ale dej by stratil pointu, lebo práve kvôli tým opisom vieme čo Emma prežila a prečo sa zachovala ako sa zachovala.
- nechýbal tam ani sex. Na konci mi prišiel už taký zbytočný, ale zase nevadil mi tam. Nebolo ho nejak veľa a bol zaujímavo opísaný. Žiadne zvrhlosti.
- bolo tam dosť vedľajších postáv, kedže sme s hrdinami chodili na večierky, boli sme pri ich úteku z krajiny, tak sme tam stretli dosť ľudí. Napríklad sme sa tam stretli s jej sesternicou a jej manželom, ale nepáčilo sa mi ako hnusne sa Emma k nej niekedy správala.
- taktiež ma tam zaujal Lockwood. Bol taký podpichovačný a tá jeho záhadná manželka. Dúfam, že kniha o ňom je a ak nie, že bude.
- taktiež sa mi páčilo, že sme mali nejakú exotiku v knihe India, ale taktiež aj Anglicko.
- zapísala som si jednu vetu alebo múdrosť, ktorá ma zaujala:
Chlapče, človek má niektorých ľudí vpísaných do dlane už od svojho narodenia. Sú s ním, aj keď to netuší, povedala mu kedysi dávno stará mama.
- zhrniem to asi tak, kniha nie je pre slabé žalúdky, ale ak dokážete prekusnúť nejaké tie drastické vraždy, tak určite stojí za prečítanie a nie len raz.

Za mňa:

nedeľa, 23. marca 2014

Môj šatník

Na blogu Štyl ženy som sa nechala inšpirovať a spravila som si v šatníku jarné upratovanie.
Takéto niečo robím pravidelne na jar, na jeseň a niekedy podľa nálady aj častejšie. Podľa nálady rozumej, keď musím robiť niečo iné. Vtedy sa radšej zavriem do skrine (obrazne) a celú si ju upracem. A takisto využívam upratovanie ako terapiu na nervy.

Ako to vtedy u mňa vyzerá?


Všetko vyhádžem na posteľ. (Samozrejme postupne podľa skríň.) Vyskúšam. Spravím si kôpky čo ostáva, čo darujem a o čom som sa ešte nerozhodla. Tentoraz som si spravila aj kôpku - nenosím, ak nezačnem nosiť darujem.

Ako prvú som upratovala veľkú závesnú skriňu. Pôvodne bola hore s policou a s jednou závesnou tyčou, ale môj šikovný Priateľ mi ju prerobil. Dosku z hora premiestnil do stredu a spravil mi ju na dve tyče. Keďže ja radšej vešiam ako ukladám.

Potom čo som veci vytriedila som ich zavesila do skrine podľa druhu a farby.


Hore mám: Priateľové trička, moje trička s dlhým rukávom, trička s krátkym rukávom a trička na ramienka. Ďalej sú tam šatky a šaty. Ako môžete vidieť mám tam aj klobúk, ktorý chudák neprežil jeho prvé leto :/, takže je taký trochu dokrkvaný. Dúfam, že to do leta rozdýcha.


Dole mám: dres, bundy, vesty, rifle, sukne a kraťase. Ešte tam mám vešiaky a tašky na notebook.


Na boku skrine mám zavesené opasky, na ktoré som si našla háčiky, ktoré sú podľa mňa pre ne ako stvorené.


Ďalšou skriňou je policová skriňa kde mám všetko možné. Tu môžte vidieť prečo radšej vešiam, lebo keď vidím ako Monika robí rovné kominčeky ala Monk, tak za tie moje šikmé veže v Pisse sa normálne hanbím.


Od hora dole:
V prvej polici mám plachtu na posteľ, návlečky na duchny, záclony, pyžamá, ponožky do postele (tie chlpaté sa inam nosiť nedajú, lebo hrozne pĺznu) a ladviňáčiky (umelé, nie zajac).
V druhej polici má veci priateľ. Je u mňa trochu utláčaní, ale ja som častejšie u neho ako on u mňa, takže mu tu stačia len nejaké veci na doma.
Tretia polica tam mám kabelky. Jednu tam mám zabalenú v starej plachte, lebo sa mi už začala trochu drať a to ju nosím, len výnimočne :(
Na štvrtej polici sú svetríky, rolák a mikiny. Je to tam teraz trochu prázdne, lebo veľa veci som počas fotenia prala.
Na poslednej polici mám veci na doma. Doma väčšinou nosím veci, čo by som si neobliekla medzi ľudí, ale ešte stále je to použiteľné. Dobre niekedy to nie je už použiteľné a ani bez dier a dokonca, aj vyťahané a po priateľovi, ale je to také neuveriteľné pohodlné, že mi je jedno ako v tom vyzerám. Hlavne, že sa v tom dobre cítim. Inak ešte tam mám pichnutú aj žehličku.


Spodné prádlo a ponožky mám v 4 šuflíkoch. Tam je to podľa mňa prehľadnejšie ako keby to mám mať niekde nahádzané.
Pri spodnej bielizni a ponožkách sa poriadne vybláznim, keďže je to len pre moje oči, tak nechodím v niečom obyčajnom. Ale milujem obrázky, srdiečka, zvieratka, nápisy... Tak isto aj ponožky čím farebnejšie tým lepšie a ak z nich ešte niečo na mňa pozerá o to lepšie.
Chcela som sem dať aj fotky, ale nakoniec som sa rozhodla, že asi nie.


Košík pri dverách.


Kúpila som si ho v Tatrách na hríby. No namiesto hríbov tam mám sezónne veci. Momentálne tam mám čiapky, šále a pančušky.
Košík mám položený na koši na prádlo a pod ním mám ešte jeden taký box na rôzne somariny.

Ešte som si nevyriešila veci čo nosím (po dome, von...). Väčšinou ich mám na stoličke alebo na koši na prádlo. To mi treba ešte doriešiť. Ako to máte vy? Máte pre mňa nejaký nápad?

A tu už je fotka zopár veci, ktoré som vytriedila a idem ich poslať ďalej. Niektorých veci mi je ľúto, lebo sa mi páčia, ale keďže na mne nevyzerajú dobre a ani sa v nich dobre necítim musia ísť ďalej a možno potešia niekoho iného.



Môj šatník je taký chudobnejší, ale keď si mám vybrať, či si kúpim knihu alebo nejaké oblečenie vyhráva kniha, lebo to je väčšinou kvalita za rozumnú cenu. Oblečenie je u mňa väčšinou nekvalita za nerozumnú cenu. Ako minule, keď sme boli kupovať mame veci na oslavu a ja som si skúšala svetrík. Keď som ho už vyzliekala tak sa celý rukáv rozpáral a druhý bol už načatý predtým. Takže čo poviete, čo je to za kvalitu? Preto radšej nakupujem knihy ako oblečenie. Idem do kabínky s desiatimi vecami, vyjdem a nekúpim nič :( Ale o tom som nechcela.
Odkedy blogujem, tak sa snažím obliekať ako človek kombinovať veci... Ale stále to nie je ono. Nájdem si nejaký outfit, ktorý sa mi pozdáva a ten nosím ako vôl kožu. Takže jedna z veci čo musím ešte vylepšiť je kombinovanie veci. Pofotiť to a tak.

Pretože môj šatník je dosť chudobný a niektoré veci v ňom sú naozaj crazy (teda teraz už nie, už som sa snažila všetky obrázkové veci zlikvidovať, ale predsa mi ešte nejaké ostali), tak som ho moc nechcela strkať na blog, ale nakoniec som sa rozhodla prečo nie. Veď ja rada pozerám Nákupné maniačky (aj keď z toho mám niekedy divné pocity) a čítam šmírovacie články.

Veci mám kade tade, preto by som chcela jeden väčší šatník, ale aj to hádam raz bude. Najlepšie by bolo jedna celá izbička ako šatník. Snívajte s nami :) Veď občas sa aj sny menia na realitu :P

Toť všo z môjho šatníka. Dúfam, že sa vám článok páčil, aj keď mu trvalo dlho kým sa dostal na blog a nie som s ním spokojná na sto pro aj tak je tu a hádam sa bude páčiť.
Peknú nedeľu prajem :)

štvrtok, 20. marca 2014

Výlet do BA (nielen) za motorkami a trochu vykecávania

Tento článok mi dal poriadne zabrať. Pritom nie je ani zložitý, ale stále som robila niečo iné. Jeden deň sme boli robiť "na starom dome" (nie našom, "svokrin" rodičovský). Ďalší deň so starkou po doktoroch, po obchodoch, kupovať darček pre tatu. Ďalší deň pošta (to ma skoro odfúklo), venčenie (to som sa schovávala za stromom), poobede som bola kuk známej ako prerobili spálňu. Konečne som si spravila večer oddych a dočítala knihu.
Dnes som behala po doktoroch a s mamou po nákupoch. Chcela kúpiť nejakú bundičku na jar, no v našom meste nula bodov. Ale aspoň som po nej zdedila jarnú bundu, lebo sa do nej nezapla :D Škodoradosť, ale je fakt pekná.
Tata bude mať narodky a chceme si ísť niekam sadnúť, ale tu v zapadákové? Aaaaa ide ma poraziť neviem kam. Už len čakám, kedy ma to zvalcuje. Ale toto nie je vykecávací článok, takže ideme konečne k motorkám.

Piatok sme spojili príjemné s užitočným a vybrali sme sa do BA na výstavu motoriek a keďže ja som chcela aj nejaké veci z Ikei, tak sme mali na pláne aj Ikeu.
Fotky som sa snažila okresať na minimum, ale nakoniec sa mi to podarilo na cca 40, čo sa mi zdá veľa, ale hádam nevadí. Takže nech sa páči, pozrite si obrázky a pár aj s komentárom.

Začali sme ako sa patrí motorkami...

na tejto ma zaujali tie dve kolieska vpredu





Páčilo by sa mi mať auto a  motorku vo farbách. Teda frajerova motorka a moje auto by sa k sebe hodili ako my dvaja :)


ja som detailová a túto fotos som si nemohla odpustiť





táto vyzerá sexy




túto sme si vybrali pre nás troch - Ja, Priateľ a Piňďušo

ďalší detail








na tomto si viem predstaviť seba ako jazdím niekde po Taliansku a užívam si oddych a život (asi som to videla v nejakom filme:)






Na tomto som si aj posedela, ale neohúrilo ma to. Možno, len to, že by mi to vyhovovalo na dovolenku. Hlavne čo sa týka toho, že by som tam nabalila všetko čo potrebujem :)

Pokračovali sme na jachty a iné vodné príšery...

toto by sa mi páčilo

ale asi by som si mohla dovoliť, len takúto do vane. Alebo  nie?

keď sme odchádzali už sa to tam všetko pomaly hrnulo, takže piatok doobeda bol super čas, ak nemáte dari tlačenicu, ale zase potom nečakajte vonku nejakú ekšn


Boli ste tam? Páčilo sa? Chceli by ste tam ísť alebo vás to vôbec neláka? Popravde ja som tam šla v prvom rade kúpiť niečo pekné na seba. Motorky som si užila už minulý rok a tlačenice nemusím. (Pokiaľ sa netlačí kvôli knihám a na diskotékach, tam si miesto viem urobiť.)
Domov som si odniesla prilbu a siniminis kabelku (uvidíte na konci mesiaca v úlovkoch alebo prilbu aj na instagrame), ktoré som dostala od priateľa. Ďakujem :*
Dúfam, že sa vám článok páčil. Aj keď je možno trochu chaotický, ale momentálne som naozaj ko.
Prajem krásny večer a zajtra konečne piatok. Vypnem mobil a schovám sa do perín :)

PS: Musela som to sem dať. Napapať sme sa šli kúsok od Incheby, ale zase som sa usvedčila v tom, že nerada jem v reštikách. Objednala som si kuracie prsia na grile s hranolkami. Dostala som namiesto hranoliek ryžu, ktorú nemusím (ryžu milujem, ale len od mojej maminky, lebo jej ryža je mňam žiadne zlepence). Takže mi to vymenili, ujo čašník sa mi ospravedlnil, ale to už  bolo prd platné, lebo hranolky boli horúce a mäso letné, takže pokiaľ mi hranolky trochu ochladli, tak mäso bolo studené :D To ani nehovorím, čo doniesli frajerovi - šoférovi na pitie ako "nealko pivko" a ako to tam vyzeralo a za toto človek platí? Kde je šéfkuchár Ramsay?

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...