štvrtok 30. októbra 2014

Barbara Cartlandová - Odvážny podvod


Anotácia:
Vášnivá lady Karen Russellová chce prinútiť lorda Melsonbyho, aby sa s ňou oženil. Cestou do Londýna lorda zastihne búrka a on je nútený prenocovať v hostinci. Na jeho veľké prekvapenie mu do izby vtrhne krásna Perdita. Žiada ho, aby ju ukryl pred sirom Whittonom. Keďže obaja sa ocitli v zúfalej situácii, rozhodnú sa oklamať tých, čo ich prenasledujú, predstieraným manželstvom.

O knihe:
original - The daring deception
- asi nepochádza zo žiadnej série, ale nie som si istá, keďže som to nevedela presnejšie nájsť alebo skôr v angline pochopiť
obálka - v pohode

Moje pocity:
- myslela som, že to bude zaujímavé čítanie a začiatok ma aj zaujal, ale postupne ma to prestávalo baviť
- lord Melsonby mal zrejme pôsobiť ako mačo, milovník žien, poriadny playboy, ale teda mňa skôr odpudzoval. Nehovorím v niektorých situáciach sa zachoval super, ale tie jeho pletky s vydatými ženami. To sa mi proste nepáčilo. Keď spáva s vdovami alebo aj s ľahkými ženami (aj ťažkými jeho vec) to mi nevadí. Ale nedokážem sa vžiť do knihy, v ktorej dá sa povedať, že podporovali neveru. Hodím Vám sem aj kúsok z knihy:
Ocko hovorieval, že každý muž niekedy v živote podľahne zvodom Lilith. Spomínaš si, podľa legendy to bola druhá žena v raji. Ocko vždy tvrdil, že šťastie Adama a Evy nezničil pokúšajúci diabol, ale Lilith, ktorá zviedla Adama! Nakoniec ho samozrejme stratila, lebo sa vrátil k Eve.
Lilith je zvodná pokušiteľka, ktorá zvádza Adama tak, že jej nevie odolať, ale Eva je jeho súčasťou. Boh vybral Adamovi rebro, aby z neho stvoril Evu, takže v skutočnosti nikdy nemôže celkom od nej utiecť, lebo len keď je s ňou, je úplný... celý človek! Alebo lepšie povedané, muž a žena ako doplnenie toho druhého tak, ako to bolo myslené od začiatku.
Dobre toto sa dá podľa mňa chápať romantický tak, že keď človek nájde svoju Evu a nech sa medzi nimi stane čokoľvek vždy skončia spolu, lebo jeden bez druhého nikdy nebudú úplný. ALE dá sa to chápať aj tak, že nevera je niečo ako omyl a keď to jednému (tu to je asi skôr na mužov myslené) ukĺzne a toho druhého podvedie, nevadí, lebo pravá Eva alebo Adam by to dokázal odpustiť, lebo veď patria k sebe. Fuj, omg, nie!
- ďalším takým príkladom bolo, že išiel za princeznou na techtle-mechtle, aj keď už boli spolu, aj keď vlastne neboli spolu, len to predstierali. Ale aj tak už ju poznal, už mal byť očarený len ňou :D No dobre takto to nefunguje, ale mohlo by nie? Ani tento úsek sa mi nepáčil.
- a zas tu boli tie náhody, že až príliš. Napríklad, keď proti hlavnému hrdinovi kuli pikle, ona si to vypočula. A podobné "náhody".
- postavy: jeho milenka, jej poručník, princezná, nejaké malé vedľajšie postavy, sluhovia, hostinský...
- dej sa odohrával v Londýne a v Maroku
- dosť veľa sa tu poukazovalo na exotické krásky, čo som ešte nezažila. Ale tak aspoň to bolo o inom nie len o porcelanovej pleti...
- nezdalo sa mi, že to písala BC. Bolo tu až príliš erotiky a nato, že v jej knihách medzi dvoma ľuďmi, ktorý sa ľúbia ledva prebehne pusa a tu sa milenci medzi sebou..., tak mi to prišlo divné a nepáčilo sa mi to. (Ale už som to zažila aj v knihe Láska, páni, kurtizány, takže asi bude mať aj v iných knihách podobné scénky.)
- v určitých situáciach chcela autorka ukázať, že Perdita má jasnovidecké schopnosti. Ja nemám problém s jasnovidcami a nadprirodzenom, ale keď je to nejako zvláštne a zaujímavo podané a nie to vypľula ako hadí jed, na zadrhnite sa alebo ešte horšie popukajte od smiechu a pováľajte sa po zemi. Najhoršie to bolo so sultánom. Apropo do tak tenkej knihy strčiť ešte aj zápletku so sultánom, zase trochu cez čiaru. Nehovorím zaujímavé to bolo. Napríklad sme sa dozvedeli, že sultán môže mať len 4 manželky, ale ak by chcel ďalšiu môže jednu z tých čo už má prepustiť. Jednoducho sa jej zbaviť. To ma zaujalo, ale nastrkať tak veľa veci na tak málo strán je podľa mňa zlá voľba, ale možno keby to bolo inak napísané. Neviem.
- vyzeralo to nádejne, ale nedopadlo to najlepšie. Bolo tam veľa veci, ktoré mi boli proti srsti a aj keď ma v knihe niečo zaujalo vzápätí ma niečo iné odrovnalo, ale dalo sa to prečítať.

Za mňa:

utorok 28. októbra 2014

Barbara Cartlandová - Láska, páni, kurtizány


Anotácia:
Petrina ujde zo školy a ocitne sa v kočiari s neznámym elegánom. Nanešťastie, je to gróf Staverton, jej poručník, ktorého z duše neznáša. Petrina vo vysokej spoločnosti okamžite vyvolá rozruch. Jej výstrelky narušia grófov život, keďže ho provokuje a stavia sa mu na odpor. No až keď porazí dve sokyne a unikne z pazúrov dobrodruha, zamilovaný gróf ju zovrie v náručí a ona sa mu oddá z čistej lásky.

O knihe:
original - Love, lords, lady-birds
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - ružovú môžem, aj kvetinky a už som si na tieto slušnučké obálky pri BC zvykla

Moje pocity:
- a zase tá anotácia. V poslednej dobe mám na ne asi  nejaký komplex. No, ale uznajte. Veď je tam povedaný stručný obsah. Ale nevadí, veď všetky omáčky ostali v knihe. To, že vieme čo sa stane, ale nevieme ako sa to stane je v pohode. A to, že na nete som našla originálny názov s and a v knihe bez. Ani nekomentujem, len spomeniem.
- ten začiatok ako na niekoho narazila a prásk práve jej poručník mi príde v pohode. Bolo to také milé a vtipné. Ale niektoré tie náhody, že si vypočula niečo o jeho milenke, že v záhrade stretla niekoho, čo potom obom vyhovovalo (jej, aj tomu koho tam stretla). To už sú náhody, ktoré by som nazvala dosť okaté a bolo ich tam ešte oveľa viac. BC to má asi vo všetkých knihách, že tie jej náhody bijú do oči, ale je to škoda, lebo si myslím, že keby to vyriešila nejako inak, tak by jej knihy boli dobre.
- aby som nezabudla ten začiatok bol vtipný. Viete čím sa chcela stať? Toto Vám musím povedať. Milá Petrina sa chcela stať kurtizánou. Nie, žeby na tom bolo niečo zlé, ale ona asi ani nevedela o čom hovorí. Ona vedela len to, čo je vidno na povrchu, čo všetko tá žena dostane, ale už nevedela, čo zato musí dať/robiť.
- Petrina mala nejaký problém so ženami s najstarším remeslom, lebo ona nielen, že sa chcela stať jednou z nich, ale potom im aj pomáhala. Síce sa mi to páčilo. Hlavne, keď chcela pomáhať dievčatám, ktoré prídu z dediny do Londýna za prácou a potom sa z nich stanú ľahké ženy. Predstavovala si to síce dosť jednoducho až naivne, ale aj snaha sa cení. Toto sa mi na knihách páči, keď sa okrem romantiky medzi hlavnými hrdinami venujú, aj nejakým zaujímavostiam. Napríklad, že na dievčatá čakala nejaká staršia žena, ktorá vyzerala ako milá staršia dáma, ktorá im chce pomôcť a pritom to bola bordel mama alebo nejaká verbovačka. (To som sa dočítala nie len v tejto knihe, ale už aj v iných a tam dokonca aj obšírnejšie. Takže sa človek dozvie aj niečo nové a zaujímavé.)
- Petrina bola riadne číslo. Neviem si predstaviť lepšieho manžela pre ňu ako grófa Stavertona. Síce ho asi vždy rozčúli, ale on to dokáže predýchať a potom sa na tom aj zasmiať. Veď za celý čas, čo boli spolu vyviedla najmenej štyri poriadne blbosti. Jedna väčšia ako druhá, ale všetko dobre myslené. Nič nerobila nikdy so zlým úmyslom, takže aj k tomu sa musí prihliadať.
- postáv tam nebolo veľa: jeho stará matka, jej kamarátka, nejaké jeho milenky a jej ctitelia
- dej sa odohrával hlavne v Londýne alebo na ceste do Londýna, či kúsok od Londýna. Takže v tejto knihe sa nikam ďaleko nedostaneme.
- asi som už dávnejšie čítala niečo od BC alebo si zle pamätám, ale jej knihy sa mi zdali také slušnučké a ledva si dali hlavný hrdinovia pusu a tu sme sa mohli stretnúť s jednou celkom erotickou scénkou. Síce je tiež dosť slušná, ale u BC nie som na takéto niečo zvyknutá. Ale ja nie som puritánka. Len som chcela povedať, že toto by som na BC nepovedala a skôr mohla dať sexi scénku medzi hlavných hrdinov ako s jeho milenkou.
- koniec ma už nudil. Zase bol taký presladený. Podobný som už u BC tuším čítala. Podobný.
- kniha určite nepatrí medzi niečo, čo by som nevypustila medzi ľudí, ale nepatrí ani medzi niečo nezabudnuteľné

Za mňa:

štvrtok 23. októbra 2014

Amanda Quicková - Zlomyseľná vdova


Anotácia:
Madeline Deveridgeová má povesť Zlomyseľnej vdovy, lebo vraj krátko po svadbe zavraždila svojho manžela. Osud jej privedie do cesty Artemisa Hunta, majiteľa Pavilónov snov, známeho londýnskeho centra zábavy, ktorý holduje tajomnej filozofii vanza, pochádzajúcej z ostrova Vanzagara. Madeline má pocit, že ju ktosi prenasleduje, a má dôvodné podozrenie, že je to duch jej zomrelého manžela, ktorý sa za života venoval vanze. Koho iného má Madeline požiadať o pomoc, ak nie šikovného majstra tajomnej filozofie? Náhoda zvedie dokopy dvoch ľudí, ktorých osudy sú si čudnou zhodou okolností v niečom podobné.

O knihe:
original - Wicked widow
- 3. časť zo série Vanza:
Beriem si ťa; Snubný prstienok; Zlomyseľná vdova; Lie by Moonlight (v slovenčine nevyšlo, ale v češtine áno ako Místo nejtemnější)
obálka - pekná, ale či sa hodí k tejto knihe som si nie istá. Postavy sa mi páčia. Takto nejako si predstavujem príťažlivú, zlomyseľnú vdovu, ale tie palmy a ostrov?

Moje pocity:
- nechali by ste sa uniesť Zlomyseľnou vdovou, o ktorej sa hovorí, že zavraždila svojho manžela a aby zahladila stopy podpálila dom? Takto nejako začína táto kniha. Madeline uniesla Artemisa, aj keď o tomto by sa dalo polemizovať, lebo Artemis podľa mňa nepatrí k mužom, ktorý by so sebou nechali robiť niečo, čo by nechceli.
- hneď na začiatku sme riešili prvú záhadu. Niekto ukradol Nellie, Madelininu slúžku a ona potrebovala pomoc pri jej záchrane. Keďže ju uniesli blízko Pavilónov snov, kto iný by bol vhodnejší ako majiteľ tohto zábavného parku?
- páčilo sa mi, že záchranu Madelininej slúžky autorka neodflákla a ja som si to poriadne užila a mohla som tak spoznať Artemisa, Madeline a aj jej sluhu, kočiša, ochrancu Latimera, ktorý bol tiež zaujímavá postava. Škoda, že sa tam ohrial len krátko.
- povedala  by som, že Madeline bola od začiatku zaujatá proti Artemisovi. Či už preto, že bol vanza bojovník alebo, že si myslela, že je nejaký ľahtikár, ktorý rozhadzuje peniaze pri kartových hrách. Občas mi ho kvôli tomu bolo ľúto, ale on je veľký chlapec a dokázal jej, že nie vždy treba dávať na reči a prvý dojem. Človeka treba najskôr poriadne spoznať a potom posudzovať a pri bližšom spoznávaní Artemisa bola teda zábava. Ale zase ani Madeline nezaostávala a spôsobovala okolo seba rozruch.
- myslím, že tetu Beatrice by si želali mať doma viacerí. Teda ja určite. Madelinina teta bola šikovná bylinkárka a bolo vidno, že ju to baví. To by sa mi páčilo liečiť choroby a vlastne všetko čo by sa len dalo bylinkami. Aj vďaka nej sme sa stretli s obchodníkmi, ktorý predávali v Londýne bylinky z ostrova Vanzagara. Mňa celkom zaujímalo, kde berú bylinky na výrobu sviečok a iných veci. Bolo by nelogické chodiť kvôli tomu na Vanzagaru a asi aj nemožné. Myslím si, že to nie je miesto, kde sa môžete presúšať ako sa Vám zachce a ktokoľvek komu sa zachce.
- Pavilóny snov sa mi páčili a boli aj celkom dobre opísané, aj keď ja by som prijala ešte viac informácii, lebo sa mi to zdalo viac ako zaujímavé. Mohli tam chodiť chudobní aj bohatí. Ktokoľvek si mohol dovoliť zaplatiť za vstupenku. Zúčastniť sa tam na maškarných, ktoré sa tam konali pravidelne musel byť iný zážitok.
- prebádali sme labyrint ala vanza. Ten bol naozaj pozoruhodný, ale ocitnúť by som sa v ňom nechcela.
- keby som tu mala vypisovať všetko zaujímavé na knihe, tak by som prezradila polovicu deja a boli by sme tu do rána. Takže to zhrnem v pár vetách. Boli tu zaujímavé knihy. Napríklad tá, ktorú vytvoril Madelinin otec. V Artemisovej minulosti sa stalo niečo veľmi nepekné začo sa chcel pomstiť. S touto pomstou som veľmi nesúhlasila, ale keďže bola opodstatnená, tak som ju chápala. Riešilo sa kto je vlastne tým záhadným "duchom". Či je to jej manžel alebo kto? Bolo tam kopec zaujímavosti. Napríklad Artemisove oči a uši na ulici - deti, zlodeji, ľudia, ktorým za informácie dobre platil. Takže si myslím, že to mali slušné zamestnanie alebo privyrobenie.
- postavy - bolo ich tam viac, ale nie až tak veľa. Okrem spomenutých sme sa tam stretli s Henrym - Artemisova pravá ruka; Malý John, chlapec, ktorý nosil Artemisovy informácie; Pitney, majiteľ labyrintu; traja chlapi, ktorý sa nezmestili do kože; jeden "duch" a ešte pár menších postavičiek.
- ak si pamätám správne dej sa odohrával len v Londýne
- bola tu spomínaná pani Yorková a jej Zrúcanina (Beriem si ťa) a taktiež Edison Stokes (Snubný prstienok), ale len v skratke
- koniec s tým súbojom som nejako nepochopila asi to bolo myslené k tej jej záchrane pred "duchom" alebo niečo medziriadkové čo mi ušlo.
- celkom dobrá séria. Len škoda, že u nás nie je dokončená ako kopec dobrých sérií (možno raz). Určite stojí za prečítanie. Ak máte radi aj nejakú tu detektívnu zápletku, myslím si, že tu si ju nájdete. A ak uhádnete kto je vrah, tak sa mi nezabudnite pochváliť, lebo ja som neuhádla, ale keď sa to tak vezme táto séria ma dostala a ani v jednej knihe som neuhádla ani jedného zloducha.

Za mňa:

utorok 21. októbra 2014

Amanda Quicková - Snubný prstienok


Anotácia:
Emma Greysonová, energická mladá žena s podrezaným jazykom, ktorá si musí zarábať na živobytie ako platená spoločníčka, je neraz vystavená nežiaducej pozornosti záletných pánov. Jedného dňa, unikajúc pred návrhmi neodbytného nápadníka, skryje sa do šatníka, ktorý je už obsadený. Spolu s ňou sa tam ocitol známy finančník Edison Stokes, ktorý pátra po stratenej knihe tajných receptov. Obaja sa zapletú do množstva intríg a nebezpečných situácií, ktoré im však nezabránia v tom, aby sa do seba bezhlavo zaľúbili...

O knihe:
original - I thee wed
- 2. časť zo série Vanza:
Beriem si ťa; Snubný prstienok; Zlomyseľná vdova; Lie by Moonlight (v slovenčine nevyšlo, ale v češtine áno ako Místo nejtemnější)
obálka - je pekná, ale pri bližšom preskúmaní vyzerá ako keby ju robil nejaký neznajko/začiatočník. Hrdina ma na chrbte listy a ešte k tomu neprirodzené listy a sú takí nejakí celí dorezaní.

Moje pocity:
- a zase tá anotácia - to jej nápadník určite nebol alebo aspoň ja si pod pojmom nápadník nepredstavujem niekoho kto sa ma pokúša znásilniť.
- vraždím pohľadom človeka, ktorý pokazil názvy kníh. Škoda, že sa to nedá vidieť. Tu bolo Beriem si ťa spomenuté na konci. Omg. Už nemá zmysel sa k tomu vyjadrovať. Veď niekto povie, že mudrujem, nech si to skúsim sama... Nem probléma. Tipujem, že oni tie názvy asi vymenili, ale dobre, dobre. Už sa k tomu naozaj nevyjadrujem :P
- teda poviem vám, že tam sa diali také veci hneď od začiatku. Najskôr skončili spolu v šatníku za dosť zaujímavých okolnosti (takéto niečo som už čítala, ale nemám problém si to prečítať ešte v ďalšej knihe, lebo mi to príde ako vtipný zážitok). Potom odpratávali "mŕtvolu". Bola som zvedavá čo bude ďalej, keď už začiatok je taký nabitý bláznivými zážitkami.
- bola tu spomenutá aj Amelia Yorková, spisovateľka z prvej časti, ale len minimálne. Takže zatiaľ som ešte neprišla na rozumnú spojitosť ako zapadá prvá časť do tejto série.
- umenie vanzy je celkom zaujímavá filozofia (alebo čo to chce byť). Vanza bojovníci sa učia meditovať, bojovať a rozmýšľať trochu ako detektívi. Analyzovať problém zoširoka a do hĺbky.
- "Ktovie, či nie je bláznivý ako zaľúbený zajac na jar." Tak toto som ešte nepočula a prišlo mi to vtipné, takže som sa musela s vami podeliť.
- Edison ako vanza bojovník bol dobrý, ale tie ostatné veci, ktoré tam stváral boli bláznivé (aspoň nebola nuda). Napríklad ako sa prvýkrát stretli (v skrini), ako jej pomáhal upratať "mŕtvolu", ako ju zachránil pred väzením...
- Emma je dosť ukecaná hlavná hrdinka, ale v dobrom a taktiež je aj inteligentná a vie sa o seba postarať, aj keď sa často dostáva do problémov, takže to tak nevyzerá.
- postáv tam bolo dosť - Letty, Emmina zamestnankyňa; Edisonová stará mama, tá bola zaujímavá postava - najskôr som ju nemala rada, ale potom, veď uvidíte; Ignatius, Edisonov učiteľ vanzy; Basil Ware; Miranda a jej sluha; Chilton Crane; sluhovia, strážcovia...
- dej sa odohrával chvíľu na zámku Warovcov, potom v Londýne
- odhalenie zloducha ma zase dostalo. No to nie. Toto a vrah? Si niekto robí srandu?
- ach ten koniec :D Zato by som Edisona vybozkávala ako tekvicu :D Bolo to vtipné. Ale ani Emma nezaostávala, až mi bolo ľúto, že už je koniec.
- bolo tam dosť zaujímavých zápletok, takže si myslím, že nuda nehrozí. Smelo do čítania.

Za mňa:

nedeľa 12. októbra 2014

Jawa ČZ stretko

Dnes tu máme pokračovanie včerajšieho moto článku. Pozrieme sa na zraz Jawa ČZ.
Z múzea sme išli, išli, išli až som si myslela, že ideme až na koniec sveta a veru, že sme prišli na koniec sveta. Les, obrovské ihrisko, dve budovy a jedno pódium, ale vyzeralo to tam pekne.
Kde bol vlastne ten koniec sveta? Tužina - Hatalisko, pri Prievidzi.
Počasie sme mali pekne, aj keď potom sa trochu schladilo a keď sme išli domov bola som rada, že mám aj mikinu, aj bundu. Ale nepredbiehajme. Najskôr sa poďme pozrieť ako to tam vyzeralo a potom pôjdeme domov :)
odkaz

Aj tu sa bolo na čo pozerať.




Tlačenica tam nebola, takže sa dobre fotilo.




poriadne polepená










Vespa - neviem prečo, ale príde mi veľmi sympatická

tak na takúto by som si spravila papieriky aj ja :)

a ešte  bola aj pekne pokreslená. Trochu som sa zamilovala.

Trochu sme sa napapali (chutné kuriatko). Trochu nás otravovala osa. Trochu sa potom ochladilo, ale bol to parádne strávený deň.

Prajem Vám peknú slnečnú nedeľu. Vidíme sa cez týždeň :)

sobota 11. októbra 2014

Technické moto múzeum (pri Prievidzi)

S výletovými článkami dosť meškám, ale konečne tu už máme prvý a aspoň na fotkách si pripomenieme leto a čo som stihla zažiť. Dúfam, že takéto oneskorenia už nebudú, lebo takto s odstupom sa mi to horšie píše. Musím viac namáhať mozgové bunky ako keď je to všetko pekne čerstvé.

V sobotu alebo nedeľu (9. alebo 10. augusta) sme sa vybrali na motorke na zraz Jawa ČZ (článok zajtra) a ani neviem ako sme sa dostali do tohto múzea a ani som nevedela, že niečo takéto tu máme. Aj keď priateľ niečo tuším spomínal, ale nečakala som, že tam toho bude tak veľa. Takže sme sa po ceste na zraz zastavili po jeho kamošov a s nimi sme sa zastavili zase u ich kamošov a išli sme spolu do múzea. Bolo tam pekne, zaujímavo a určite odporúčam ísť sa pozrieť.

Technické moto múzeum sa nachádza pri Lehote pod Vtáčnikom (pri Prievidzi).
Vygooglila som Vám aj stránku múzea TU. Nájdete tam kontakt, kde sa to presne nachádza...
Otváracie hodiny sú od pondelka do nedele od 10.00 do 17.00. Dobre je zavolať si a informovať sa, ale keď už budete v okolí môžte sa zastaviť niekto vám už hádam otvorí :)
Vstupné je dobrovoľné.

V jednej budove sú všelijaké veci, oblečenie, knihy, staré peniaze... Veď si pozrite na fotkách.

pred múzeom je veľké parkovisko

zaujímavá, čo poviete?


Našlo sa pár vecí, na ktoré som si spomenula, ale tento bicykel medzi ne nepatril. Nepamätám si, že by som videla takýto tenký a zvláštny bicykel.




takéto fotky sú naozaj pamätné a veľmi sa mi páčia. Som divná viem, ale zaujímalo by ma aké životy mali vtedy ľudia, za akých okolnosti vznikla táto fotka...


Musím sa priznať, že som aj na peniaze :D Samozrejme nie len tie moderné, ale aj takéto stariny sa mi páčia. Doma mám pár takých starších koruniek, ale nič extra. Najviac extra je asi 20 československá. A čo vy? Čím sa môžete pochváliť?


Velorex, knihy, kamera (aspoň myslím) a v pozadí naša skupinka, teda zopár kúskov z nej

naozaj som tam nečakala toľko veci


V ďalšej veľkej budove majú autá, motocykle, tiež nejaké veci... Majú tam toho veeeeeľa na pozeranie.


vstup alebo aj výstup

teraz som si všimla, že späťák je na dosť neobvyklom mieste aspoň pre mňa. Zaujímalo by ma, či to tak akože fakt bolo alebo niekto sa netrafil a prilepil ho na blbé miesto. 

Toto autíčko mi pripomína tak trochu koč, ale už keby si mám vybrať či toto alebo koč asi radšej koč - viac romantiky, koníky a tie moje historické romány robia svoje.



toto autíčko mi príde také mafiánske. a zase ten zvláštne umiestnený späťák a len jeden. Niekedy sa neoplatí šetriť. Inak zaujímalo by ma ako sa takéto veterány šoférujú. Určite to musí byť príjemný pocit, ale asi aj poriadna drina.




nezabudla som ani na nejaké tie detailíky


O tomto múzeu vám toho veľa neporozprávam, lebo popravde som sa ani nestíhala pozerať a fotiť. Všade je toho veľa a všeličo zaujímavé. To musíte vidieť naživo, že naozaj sa nebudete stíhať ani obzerať a už budú všetci vonku, len vy budete ešte len v polovici. (Trafili ste hovorím o sebe :D)
Ale pán, ktorý nám múzeum ukazoval povedal, že sú tam veci od viacerých ľudí. Niektoré darovali, niektoré len zapožičali.



Po prehliadke múzea sme pokračovali na zraz Jawiek niekde na koniec sveta, ale o tom si povieme zase zajtra.
Prajem Vám peknú, dúfam, že slnečnú sobotu. Aj keď článok dosť meškal dúfam, že sa vám páčil a čím skôr zvládnem všetky resty :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...