Jayne Ann Krentzová - Dotyky lásky

Anotácia:
Charity nestojí o sobáš, ktorý by spájal majetky rodinnej firmy s majetkom bohatého snúbenca a na poslednú chvíľu zruší zásnuby. Uchýli sa z veľkomesta na vidiek, kde ju čaká veľká láska.

O knihe:
- original - Deep Waters
- nepochádza zo žiadnej série
- obálka - nie je zlá, ale ja som si predstavovala krajších hlavných hrdinov :P

Moje pocity:
- Hlboké vody - mám riešiť, že originál názov sa hodí ku knihe tisíckrát viac? Asi ani netreba.
- neviem, či sa Charity uchýlila na vidiek. Ja si pod slovom vidiek predstavujem skôr nejakú farmičku, niekde na samote alebo domček na dedine a ona žila skôr niekde pri mori, na pobreží, ale tak oproti veľkému mestu je asi všetko vidiek.
- každá kapitola začínala citátom, myšlienkou z Denníka Haydena Stonea (O tajomstvách vody) a celkom to boli zaujímavé vetičky. Napríklad: Najnebezpečnejšie prúdy sú tie, ktoré víria v plytkých vodách, kde si človek myslí, že je v bezpečí.
- s tými myšlienkami o vode bola spojená aj stará filozofia, ktorú Elias ovládal. Bolo to celkom zaujímavé, ale občas som tým jeho rečiam o vode nerozumela a niekedy ich bolo až príliš a človeku s tým liezol na nervy. Ale tak to bol on a bez toho by to nebolo ono a nebol by tým čudákom za akého ho všetci pokladali.
- taktiež s tou filozofiou bolo spojené akési bojové umenie (alebo ako to nazvať) a to sa mi tiež páčilo. Hlavne, keď sme odhalili aká "zbraň" sa pritom používa.
- Charity vlastnila v Prístavisku Bláznivého Otisa kníhkupectvo. Už len kvôli tomu mi bola sympatická, aj keď mala aj iné dobré vlastnosti a veci, ktoré zvládala, že klobúk dole, ale kníhkupectvo je kníhkupectvo. To je skoro ako vlastná knižnica v rozmeroch XXL.
- jednu vec, ale nechápem (teda nie len jednu). Ako tam mohli ľudia zarábať a žiť z tých svojich obchodíkov? Veď tam toho asi veľa nepredali a hlavne Elias. Ale dobre, ten peniaze mal, ale čo ostatní?
- mám rada zvieratá v knihách a papagája som ešte asi nezažila. Ale Otis nebol len taký obyčajný papagáj. Volalo sa po ňom mólo, jazdil na kolotoči a bol tak trochu šiši, ale bolo s ním aspoň veselo. Hlavne to jeho cha, cha, cha, ktoré bolo často dosť drzé. Samozrejme, že sa prejavil aj ako hrdina. Ako správny pirátsky papagáj, aj keď s pirátmi nemal nič spoločné, ale mne sa spájajú papagáje práve s pirátmi.
- postáv tam bolo tak akurátne (ani veľa, ani málo) - Meredith a Davis, jej súrodenci; Brett, jej ex priateľ; ľudia z móla; mimozemskí blázni; nejaké osoby z jeho minulosti...
- dej sa odohrával hlavne na móle, ale dostali sme sa aj do Seattlu
- riešilo sa tam veľa veci - vzťah medzi Charity a Eliasom, pristátie mimozemšťanov, predaj móla, teda čo s ním bude ďalej a ešte kopec iných vecí. Takže nuda o zážitky nebola, ale niekedy sa to dosť vlieklo a to mi trochu vadilo.
- páčilo sa mi to ich súťaženie vo varení. Proste, že raz varil Elias, raz varila Charity a obaja boli veľmi dobrý v kuchyni. Toto sa mi rátalo, keďže ja a varenie :/ Mohlo by sa zaviesť, že v knihách by boli na konci aj recepty. Nech si skúsime, čo to vlastne hrdinovia jedli a ako to chutilo.
- taktiež sa mi páčilo, že v nechtovom štúdiu Radiance mali zákazníčky svoju vlastnú farbu laku na nechty, ktoré im vytvorila a vymyslela Radiance. Len by ma zaujímalo ako to fungovalo, to mali stále na nechtoch len jednu farbu laku? Veď to musela byť nuda, ale zase bolo to také osobité, luxusné.
- ešte jedna zaujímavosť. Citujem: Meredith mala svetloružové vlasy z príťažlivej tváre sčesané dozadu. Čiernosvetlohnedé sako... Svetloružové vlasy? To vážne alebo sa kopli? Aj ja som už mala ružové vlasy, takže vôbec by som nemala nič proti tomu, ale ona ako šéfka veľkého podniku a ružové vlasy? A čo je to za farbu čiernosvetlohnedá?
- celkom by ma zaujímal vzťah Meredith a... Ale kniha o nej asi nie je, takže viac pikantností o svetlovlasom Vikingovi sa asi nedozvieme. Škoda.
- kniha sa mi páčila.  Možno nebola, že wawky, wawky, ale určite nebola ani nudná (možno len občas). Hlavne, keď sa tam rozoberalo pristátie mimozemšťanov a pátralo sa po vrahovi. Vtedy to malo grády.

Za mňa: