piatok 27. februára 2015

Johanna Lindseyová - Markízov dedič


Anotácia:
Duncan MacTavish sa z ničoho nič dozvie, že má odísť do Anglicka k svojmu starému otcovi Nevillovi, ktorého dedičom sa má stať. Tam sa zoznámi so svojou snúbenicou Opheliou, ktorá je síce nesmierne krásna, ale príliš povýšenecká, a tak sa Duncan rozhodne, že ju za ženu nechce. Stretáva mladú Sabrinu, ktorá nie je veľmi pekná, zato má veľký zmysel pre humor. Považuje ju za svoju najlepšiu priateľku. Sabrina si však uvedomuje, že sa doňho zamilovala proti vlastnej vôli. Všetko sa skomplikuje na jednom z večierkov, ktoré usporadúva markíz Neville...

O knihe:
original - The heir
- 1. časť zo série o rodine Lockovcov:
Markízov dedič; Diabol, čo ju skrotil; Môj milý darebák; Láska príde sama
obálka - pekná. Určite by som tam našla nejaké nedokonalosti, ale aj tak sa mi páči.

Moje pocity:
- Ofélia bola naozaj mrcha. keby som túto knihu čítala prvú asi ju nemám rada. To čo spravila Sabrine, Duncanovi a vlastne aj iným bolo odporné, aj keď ona to tak asi nevnímala.
- konečne trošku škótskej vysočiny, mužných horalov, ale aj anglických gentlemanov. Zaujímavá kombinácia. Príjemné čítanie.
- tí jeho starí otcovia boli iné kvietky, ale určite musela byť sranda, keď sa stretli - Neville (Anglicko), Archibald (Škót). Ale nepáčilo sa mi na tom ako sa o neho hádali. Myslím si, že ak by sa to dalo, tak by Duncana rozdelili napoly. Ale radi ho mali o tom potom, len občas sa zdalo, že ho chcú hlavne ako dediča nie ako vnuka, ale zdanie niekedy klame.
- hlavný hrdina Škót. Už mi to chýbalo, aj keď to nebolo úplne ono. Síce tam bolo kúsok Škótska, ale Anglicko vyhrávalo, ale aj tak to bolo zaujímavé a jemne nasiaknuté horalmi.
- Duncan bol samozrejme ako Škót poriadne mužný hlavný hrdina, ale niekedy mi liezol na nervy. Ako pravý horal si ju mal prehodiť cez plece, vykašlať sa na Anglické maniere a mal sa s ňou oženiť. Samozrejme nebolo to až také jednoduché ala Hop na kravu a je teľa, ale ja si škótskych hrdinov predstavujem poriadne ráznych a bojovných, ale dobre tento bol z jednej polovice Angličan, tak sa to dalo chápať.
- Sabrina mi prišla tak trochu naivná, ale veľmi dobrá hlavná hrdinka. Možno bola trochu dedinská sliepočka, že bola naozaj dôverčivá, ale k ľuďom sa správala veľmi milo, bola rozumná a dokonca robila aj nejaké hrdinské činy. V zápletke, keď ju ohrozovali zlodeji (alebo čo to bolo za indivíduá) sa zachovala hrdinky a pohotovo.
- čakala som, že Duncanovo a Rafaelovo priateľstvo vzniklo za iných okolností. Omnoho vzrušujúcich. Toto bolo síce nič moc, ale vtipne. Rafael sa niekedy správal naozaj ako blázon, ale bola s ním sranda. Ak by som už Rafaela nemilovala (keďže som jeho knihu čítala už pred sto rokmi, obrazne), tak tu by som sa do neho zamilovala určite. Rafael sa tu správal úplne úžasne, vtipne, na zožratie. Aj som chvíľu rozmýšľala, že ani vo dvojici so Sabrinou by to nemuselo byť zlé, ale to by sa museli priťahovať. Nie len sa kamošiť.
- pri druhom zasnúbení Duncana a Ofélie ma skoro piclo. Duncana by som asi klepla po hlave, keď zabudol s kým sa vyspal.
- ale na konci sa Duncan zachoval ako pravý chlap a mali tam aj celkom vtipnú scénku so Sabrinou a horiacimi topánkami
- kniha bola dobrá. Možno mala nejaké mušky, ale keďže sa čítala skoro sama zrejme neboli až také podstatné.

Za mňa:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...