piatok 13. januára 2017

Jude Deveraux - Na večné časy


Anotácia:
Svadba Alix Madsenovej a Jareda Montgomeryho je veľkolepá udalosť. Po dojímavom obrade v malej kaplnke nasleduje skvostná večera a tanec, to všetko pri svite mesiaca a romantickom osvetlení. Kým väčšina hostí sa sústreďuje na šťastný pár, Jaredov bratranec Graydon nespúšťa oči z družičky Toby Wyndamovej. Nie je to len jej krása či očarujúci úsmev, čo ho na nej uchvacuje. Toby má pozoruhodnú schopnosť odlíšiť Graydona od jeho identického dvojčaťa Roryho. Podľa rodinnej legendy je to dôkaz, že Toby je pre Graydona tou pravou láskou. Graydon však veľmi dobre vie, že je vylúčené, aby tvorili pár. Príťažlivý mladík je dedičom trónu v Lanconii a musí si vziať urodzenú ženu, ktorú mu vopred vybrali. Toby ho však magicky priťahuje, a tak ju požiada, aby mu robila spoločnosť na ostrove, kde by si načas oddýchol od kráľovských povinností. Na revanš jej pomôže s plánovaním výpravnej svadby slávnej spisovateľky. Obaja vedia, že prípadný vzťah by nemal budúcnosť, preto si sľúbia, že nikdy nebudú viac ako priatelia.

O knihe:
original - For all time
- 2. časť zo série: Nevesty z Nantucketu
Pravá láska; Na večné časy
obálka - dá sa prežiť

Moje pocity:
- decembrová kniha
- tento článok bude obsahovať dosť spojlerov, takže čítať ho odporúčam len na vlastné riziko
- kniha ma pohltila a za chvíľu som ju mala zlupnutú
- páči sa mi myšlienka, že dvojičky dokáže rozoznať len pravá láska. To je také romantické.
- takisto sa mi páčilo ako sa to postupne vyvíjalo medzi Toby a Graydonom a že neskočili hneď na vec. Rozvíjalo sa to pekne, pomaly, romanticky. Ich rozhovory mi netrhali uši ani oči. Kniha ma naozaj pohltila, ale nič iné som od tejto autorky ani nečakala išla som do toho, že táto kniha má určite nesklame, aj keď nejaké percenta na sklamanie som jej dávala, ale nie vysoké.
- asi od polovice ďalej (nepamätám si už presne) nás autorka poslala s hlavnými hrdinami do minulosti. Zo začiatku sa mi to pozdávalo, až do chvíle kým nezačali meniť minulosť. Milujem Pána času (hlavne doktora číslo 10), ale ja som zato, že čas nemôže byť prepísaný. Možno s pár výnimkami, ale nemôžte zachrániť niekoho kto v minulosti umrel. Proste a jednoducho to sa nedá. Veď keď ten človek v minulosti umrel a vy by ste ho zachránili a on by mal nejaké deti a tie deti by mali deti, tak by to boli vlastne ľudia, ktorý v prvej súčastnosti neexistovali a keďže neexistovali, tak nemohli ani nikoho zachrániť ani si niekoho zobrať (niekoho kto mohol mať v prvej minulosti za manžela/manželku niekoho iného) a zmenou minulosti by sa musela zmenila aj prítomnosť a to by znamenalo, že ľuďom by sa museli prepísať aj mysle/mozgy. Proste čo keby ten človek, ktorého zachránili zachránil Titanic alebo niečo veľké a prielomové. Pre mňa nepredstaviteľné (možno raz). Takže bolo pre mňa zvláštne čítať o tom ako cestovali do minulosti a menili si tam veci na svoj obraz. Divné, ale inak pekné.
- ľudia, do ktorých sa v minulosti vtelili boli vlastne oni sami. Tabitha = Toby a Garrett = Graydon, nemali v minulosti šťastie, aby sa ich láska naplnila a Toby to chcela zmeniť. Asi hlavne kvôli sebe. Keďže vedela, že nemá šancu skončiť s Graydonom, tak aspoň v minulosti s ním chcela zostarnúť.
Ha, tu je ďalšia vec, čo mi nejde do hlavy, keď boli Toby a Graydon v tele Tabithy a Garretta, kde boli oni dvaja a ich mysle? A čo sa stalo, keď sa vrátili do svojho tela a zistili, že sú z ničoho nič manželia? Podľa mňa, keď sa chce niekto zahrávať s minulosťou má to poriadne vysvetliť. Aspoň teda mne.
Ja totiž stále čakám a počúvam, či nezačujem Tardis ako si po mňa ide a ako budem s Doctorom cestovať :D (viem nie som normálna, ale to som o sebe nikdy netvrdila :P) a takisto viem, že by som v minulosti nemohla nič zmeniť, aj keby som veeeľmi chcela a určite by som nechcela meniť nič banálne. Boli by to poriadne zmeny. Čo by určite narobili v minulosti aj v budúcnosti neporiadok. Ale určite by to nebolo možné. A oni si len tak menia minulosť?
- aj bez cestovania do minulosti by sa mi kniha páčila, ale ani s tým to nebolo až také zlé, aj keď mi to moc nesedelo, že je to len také jednoduché ako otvoriť dvere a bum ste v inom čase
- teraz slabšie povahy nečítajte!
Naozaj nie!
Bolo to dosť nechutné, aj pre mňa, aj keď zaujímavé.
Tento úryvok bol v knihe podľa mňa fúha, ale mám rada, keď sa niečo zaujímavé, aj keď nechutné z minulosti dozviem.
"Tabby sa hodiny trápila a doktor povedal, že nemôže čakať celú noc, kým sa dieťa narodí. Použil kliešte, skôr ako bolo jej telo pripravené porodiť. Samozrejme, etiketa mu prikazovala, že sa nemôže pozerať na tú intímnu časť ženského tela, takže použil tie oceľové kliešte naslepo. Zachytil aj časť Tabbinej maternice, a keď sa dieťa narodilo, vytiahol jej aj vnútornosti..."
Ďalej už písať nebudem. Nechám niečo aj pre vás, keď si to budete čítať.
- po telefonáte, ktorý viedla Graydonova mama s "jeho bratom" som si o nej pomyslela, že je to teda "príkladná" matka a je jasne, že ich nevie rozoznať, lebo ich nemá až tak rada, ale ani matka Toby nebola dvakrát milá a to ako sa stále snažila vydať svoju dcéru bolo dosť úbohé. Ako niekde v stredoveku.
- Jared sa mi zapáčil, keď "zachránil" Toby zo spárov jej matky, ale to je asi tak všetko. Až tak veľmi sa mi nepáčil, že by som si teraz a hneď musela kúpiť prvú knihu, ktorá je o ňom. Ak sa ku knihe raz dostanem som zvedavá aká bude.
- skôr by sa mi páčila kniha o Graydonovom bratovi, dvojčati. To bol iný uličník.
- škoda, že sme sa tam nestretli aj s Dannou zaujímalo by ma aká je Graydonova snúbenica
- kniha bola úžasná vo viacerých smeroch. Stretli sme sa s Graydonovými priateľmi z Lanconie, ktorí sa mi páčili. Zaujala ma práca hlavnej hrdinky. Starala sa o kvety, trošku zabŕdla aj do organizovania svadieb. Napríklad svadba, ktorú jej pomáhali organizovať Lancončania pre slávnu spisovateľku bola úžasná. Taká svadba by sa páčila aj mne. Jednoducho si knihu musíte prečítať. Určite ju odporúčam.
- na konci som vyskakovala od radosti, lebo som uhádla kto je Tobyna nová priateľka Milly :D áno, áno mala som pravdu. Ešte šťastie, že moja polovička spala a nevidela ako mi prepína od radosti, že JA som to vedela. Určite to uhádol aj niekto iný nie len ja, ale aj tak som z toho bola nadšená.
- dokázala by som sa o tejto knihe ešte veeeľa rozpisovať, ale lepšie je si prečítať originál ako prekecané odo mňa

Za mňa:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za komentár. Teším sa z každého jedného :)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...