utorok 30. januára 2018

Patt Bucheister - Milenka z ostrova


Anotácia:
Temperamentný, príťažlivý muž na Havajských ostrovoch...
Judd Stafford sa dlho bráni nátlaku rodiny, aby si vzal voľno a odpútal sa od povinností vyplývajúcich z vedenia rodinného podniku. Napokon ustúpi a súhlasí, že prežije dva týždne dovolenky na Havajských ostrovoch. No nikto a nič ho nemôže donútiť, aby odpočíval a nevenoval pozornosť obchodným záležitostiam... až do večera, kedy sa vkradne do sídla pobočky svojej firmy a beznádejne podľahne čaru umelkyne maľujúcej fresku vo vestibule budovy.
Erin Callahanová má hlboké modré oči, temné ako obloha po búrke. Na Judda, ktorý už mesiace trpí nespavosťou, pôsobia veľmi vzrušujúco, ale zároveň ho upokojujú a prebúdzajú v zarytom starom mládencovi hlboké city. Bozkávať sa s ňou je to isté, ako jazdiť na tobogane - až mu z tých výšok a pádov poskakuje žalúdok.
Ale nádherná maliarka neúporne bojuje za svoju nezávislosť. Nie je pre Judda jednoduché získať si ju. Ochotne sa podujíma na čokoľvek, len aby ju presvedčil o svojich úmysloch. Pomáha Erin dobehnúť stratený čas a ona spoznáva, aká  horúca vášeň sa skrýva v jej vnútri.
Dokáže Judd presvedčiť Erin, že mu nejde len o dovolenkový flirt?

O knihe:
original - Island lover
- myslím, že nepochádza zo žiadnej série
obálka - celkom príjemná. Vyžaruje z nej teplo letnej pláže.

Moje pocity:
- september 2017
- koho normálneho musia presviedčať, aby si šiel oddýchnuť na dovolenku na Havaj? Akože vážne? Mne by stačila letenka a nejaké drobné a hneď by som letela bez presvedčovania. Síce asi "nadrogovaná", aby som prežila cestu, ale nepremýšľala by som ani sekundu.
- akože chápem, keď je niekto workoholik a vzrušuje ho skôr práca ako zábava, ale nikdy nepochopím prečo taký ľudia, keď majú peniaze nechodia si ich raz za čas poriadne užiť. Nevadí.
- jeho stará mama a jej starý otec boli Íri. Pri tejto informácii mi napadlo, že by som si rada prečítala nejakú knižku, kde by táto tematika prevládala. Rada by som si prečítala o tom ako nejaká stará mama vysvetľuje, že škriatkovia po nociach maľujú Írsko, aby bola krajina taká krásna zelená a svieža ako rozprávala stará mama hlavnému hrdinovi. Nepamätám si, že by som čítala nejakú "Írsku" knihu.
- možno len Juddovi chýbala na dovolenku tá správna spoločnosť a potom čo spoznal Erin už s tým nemal problém a mohol si užívať voľný čas naplno a snažiť sa ju zbaliť
- kniha bola milá, s príjemnými dialógmi, opismi aj postavami, takže ako pekné, ľahké čítanie ju môžem odporučiť, ale zase žiadna sláva, ak očakávate niečo strhujúce
- spoiler! Najskôr sa mi zdalo, že presťahovanie Judda k Erin bolo až moc okaté, ale aspoň sme sa stretli aj s jej priateľmi a zistili ako funguje také spolubývanie.
- postupne ako som sa začítavala do knihy som zistila, že aj Erin je workoholička. Ale pri nej sme zistili, že tak maká, aby dokázala sebe aj svojim bratom, že je sebestačná a že sa o seba dokáže postarať. Aj keď musela makať ako divá a veľa si toho v živote nedopriala a ani neužila. Pripomínala mi tak trochu Judda. Hodili sa k sebe. Buď by sa ako manželia vôbec nestretávali a ani nevyčítali jeden druhému, že ten druhý maká ako fretka a vôbec sa nevidia alebo by jeden druhého vyliečili a viac by si spolu užívali a prestali by toľko pracovať a začali by viac žiť.
- každá normálna žena by sa cítila divne, keby pri nej chlap zaspal pomaly pri každej príležitosti, ale keďže Judd trpel nespavosťou, tak to bol pre Erin skôr kompliment, že pri nej zaspával.
-ďalší spoiler! Judd vyriešil svoju nespavosť celkom zaujímavo. Spával s Erin. Ale nebolo to, žeby spolu spávali akože ťuťu muťu. Oni spolu naozaj len spávali. To mi prišlo celkom vtipné. Veď každý vzťah začína najskôr sexom, keď sa dvaja priťahujú a až potom spolu zaspávajú, keď spolu chodia dlhšie. Aj keď je pravda, že aj u nás to bol zo začiatku ten prvý spôsob, ale my sme mali iné dôvody. No nič sranda to celé bola. Spávali spolu, ale nebol medzi nimi nijaký vzťah, teda aspoň nie z pohľadu Erin. Keďže rátala s tým, že Judd sa vráti do San Francisca a o jednorázový vzťah, ktorý by ju zdržoval od práce a skutočného života nemala záujem.
- o postavy tam nebola núdza. Boli tam jej spolubývajúci, jeho sestry, jej bratia...
- dokonca aj koniec sa mi páčil. Nebol presladený. Bol prekvapivý, aj keď to nebolo prekvapenie, že vaaav. Ale bolo to zaujímavé.
- nebojte nejaké tajomstvá som nechala ešte aj pre vás, tak kľudne sa môžte začítať. Odporúčam možno na nejakú letnú dovolenku, kde sa popri vyhrievaní na slniečku môžte začítať, ale nie na tak dlho, aby ste sa spálili :)

Za mňa:

štvrtok 25. januára 2018

Jane Featherová - Svadobná stávka


Anotácia:
Bratom Sullivanovcom, ktorí sa topia v dlhoch, svitá na lepšie časy, keďže ich chorý strýko spísal závet, podľa ktorého zdedia celý jeho obrovský majetok. Má to však jeden háčik: každý z nich sa musí oženiť s padlou ženou. Najstarší Jasper si už úlohu splnil sobášom s krásnou Clarissou. Teraz je rad na Sebastianovi, aby si našiel nevestu, ktorá bude vyhovovať strýkovmu výstrednému želaniu...
Lady Serena Grantleyová sa po matkinej smrti ocitla v područí nevlastného otca generála Heywarda, ktorý zneužíva jej krásu a núti ju lákať do jeho herní bohatých mužov. Keď sa z nej pokúsi urobiť milenku zhýralého grófa, Serena sa mu konečne vzoprie a požiada o pomoc Sebastiana Sullivana - muža, ktorému pred rokmi dala svoje srdce...

O knihe:
original - A wedding wager
- 2. časť zo série o bratoch Sullivanovcoch:
Dlhá cesta k oltáru; Svadobná stávka; Nevhodná nevesta
obálka - celkom pekná

Moje pocity:
- na začiatku sme sa stretli s mladým Sebastianom a mladou Serenou, ktorý boli už od začiatku knihy do seba zamilovaní, ale boli rozdelení. Vo väčšine kníh sa hlavní hrdinovia po čase stretnú a následne nám autorka opisuje ako sa stretli po prvýkrát, prečo sa rozdelili... a tu sme sa s tým stretli hneď na začiatku.
- nemohla som sa na začiatku zmieriť s tým, prečo je Serena taká sviňa. Prečo ho nepožiadala o pomoc a neušli spolu? Asi preto, lebo ani jeden z nich nemal peňazí nazvyš a ona mala ešte aj nevlastného otca tyrana, ktorý by jej nedovolil len tak od neho odísť. Predsa len bola jeho sliepkou, ktorá znášala zlaté vajíčka. Možno len také malé, ale dobre na nej zarábal.
- poslednou vôľou ich strýka bolo, že si musia zobrať všetci traja nejakú padlú ženu, aby dostali jeho majetok. Ten ich strýko mi prišiel riadny pomätený blázon a ešte tie jeho úchylne, nemravné memoáre, ktoré nútil písať chudáka mnícha, kňaza alebo čo to bolo. To bol des.
- páčilo sa mi, že hlavný hrdina bol z dvojčiat. Vždy sa mi páči, aký majú dvojičky medzi sebou vzťah. Aj mne by sa také niečo páčilo. Dokonca by som povedala, že všetci traja bratia mali spolu pekný vzťah, aj keď Perry a Sebastian si boli bližší. Jasper skôr pôsobil ako hlava rodiny a rozumný strážca svojich mladších bratov.
- prvú čas som nečítala, takže som netušila ako sa dal Jasper dokopy so svojou manželkou, ale nejako extrémne mi to neprekážalo
- pri slove herňa v dnešnej dobe sa podľa mňa ľuďom vykrúca nos ako by to bolo niečo odporné (som za), ale v minulosti to bolo niečo normálne, kam sa páni chodili zabaviť. Ale tiež si myslím, že dosť bohatých chlapíkov sa muselo v týchto herniach zruinovať a ak to boli nebodaj ešte hlavy rodiny, tak stiahli na dno celú rodinu so sebou. Príde mi to smutné, aj teraz, aj v minulosti. Takže by sa dalo povedať, že toto bola zaujímavý výber témy.
- na začiatku som sa nemohla zmieriť so Sebastianom ako s hlavným hrdinom. Prišiel mi taký zaláskovaný hlupáčik. Mám rada, keď je hlavný hrdina dynamickejší, odvážnejší. Možno niekedy aj trochu zlý. Tento mi prišiel ako nejaký poslušný mopslík, ktorý nasleduje svojho majiteľa.
- generál Heyward, Serenin nevlastný otec, to bol taký haj...el. Och, čakala som, kým ho niekto zmláti, zabije alebo niečo. Smrad jeden.
- kniha sa mi páčila, aj keď som mala občas chvíľky - nechce sa mi to čítať, ale potom sa to striedalo s tým, že som bola zvedavá ako to všetko dopadne. Teda bolo jasné, že sa dajú dokopy, ale čo sa stane s mladou Abigail, na ktorú si brúsil zúbky generál, ako dopadne samotný generál... Takže aj keď to nebola najlepšia kniha akú som kedy čítala, tak bola celkom dobrá.
- dialógy mi prišli občas nič moc. Presladené, nereálne. Neviem proste také nejaké nemastné, neslané. Nebavili ma.
- kniha nebola zlá, dej sa mi celkom páčil, ale nemyslím si, že bola napísaná bohvie ako kvalitne. Dosť presladená, občas trochu nudná, dialógy nič moc. Raz mi stačilo si ju prečítať a popravde ma ani moc nenavnadila prečítať si jej ďalšie časti, ale keďže som si to nevšimla, tak som si kúpila aj jej pokračovanie a prečítala som si aj to bez toho, aby som si všimla, že to je pokračovanie práve tejto knihy. Proste mám svoje overené autorky a o tých viem, že budú stať zato, ale občas siaham aj po nejakých nových alebo takých, ktoré už mám, ale ani si to neuvedomujem.
- odporučiť môžem, lebo zápletka mi prišla zaujímavá, ale človek nesmie očakávať niečo úžasné. Proste taký priemer.

Za mňa:

štvrtok 18. januára 2018

Lisa Kleypasová - Bezohľadný darebák


Anotácia:
Devon Ravenel má povesť nemravníka, ktorého čaru jednoducho nemožno odolať. Nečakane sa stáva dedičom panstva a titulu. Prestížne postavenie v spoločnosti však ide ruka v ruke s nechcenými povinnosťami. Devon sa tak nevyhne zodpovednosti ani viacerým nepríjemným prekvapeniam. Jeho panstvo sa topí v dlhoch a sídlo obývajú tri sestry zosnulého grófa, mladé dámy bez príjmu a vena. Spoločnosť im robí Kathleen, lady Trenearová, krásna mladá vdova. Jej bystrý úsudok a odhodlanie narazia na Devonovu nebezpečnú povahu. Kathleen vie, že zhýralcovi nemôže veriť, no ich vzájomná príťažlivosť sa nedá poprieť. Devon sa zaprisahá, že urobí všetko pre to, aby mu patrila. Kathleen sa márne bráni jeho prefíkanému zvádzaniu. Dokáže si ho udržať od tela a odolá bezohľadnému darebákovi?

O knihe:
original - Cold-Hearted rake
- 1. časť zo série Osudy rodu Ravenelovcov:
Bezohľadný darebák; Nemilosrdný magnát; Neodolateľný pokušiteľ
obálka - krásna. Páči sa mi ta modro-zelená v kombinácii s ružovou. Krásne šaty, sympatická hrdinka, kvety, dom... No rozplývam sa.

Moje pocity:
- pozor budem sa rozplývať!!!
- začnem tým, že nad knihou som pekne dlho slintala (dobre nie až tak dlho, ale pre mňa to bolo dosť dlho), ale keďže ja nekupujem knihy za nehorázne sumy. Som skôr výpredajový človek, tak nebolo šance (ak by som ju nevyhrala) ako sa k novinke dostať, ale potom som ju dostala od mojej super exkolegynky, aj s krásnym venovaním :*
- musím sa priznať, že keď som knihu prečítala, tak som nevydržala a stiahla som si aj druhú čas, aj keď v otrasnej kvalite a prečítala som si aj tu a teraz čakám na nejakú dobrú ekšn (alebo kým mi neprasknú nervy) a potom si kúpim aj dvojku aj trojku
- Lisa je jednou z mojich top autoriek, takže by sa dalo povedať, že som neobjektívna, ale to určite nie. Ja dokážem jej romány aj sprdnúť (hlavne, keď sú krátke). Táto kniha bola jednoducho úžasná.
- od začiatku ma vtiahla a nemala som chuť ju ani odložiť. Jedine, keď som sa k nej na chvíľu musela pritúliť alebo ju pusinkovať. Táto autorka píše úžasne. Dej nie je len tak posplietaný a bars ako zošití. Je tam presné, ozdobné vyšívanie. Dialógy sú vtipné, akčné.
- kto alebo čo dokáže presvedčiť bezohľadného darebáka, aby sa postaral o rozpadávajúce sa panstvo topiace sa v dlhoch, o vdovu po bratrancovi a jeho tri sestry? Plus podnájomníci, kone, problémy... Bola som zvedavá, či to bude len láskou alebo to má Devon v sebe a je naozajstný hrdina.
- West, brat hlavného hrdinu, sa mi tiež páčil. Aj keď na začiatku som ho brala ako skrachovaného alkoholika súceho akurát tak, aby behal za chľastom a ľahkými ženami a zomrel v nejakom súboji alebo sa upil k smrti. Postupne sa začal vyvíjať k lepšiemu. Vedela by som si ho predstaviť ako hlavného hrdinu.
- mám rada dialógy, ale opisy ma občas nudia (ale aj dialógy môžu byť občas nudné až trápne), ale Lisa vie veľmi pekne opisovať. Jej knihy sa čítajú samé. Jednoducho ani neviete ako a ste zahĺbený v deji a všetko prežívate s hlavnými hrdinami. Aspoň tak to mám ja.
- frustragické :D Pandora vymýšľala nové slová, lebo niekedy sa obyčajným slovom nedalo vyjadriť ako sa cíti. Bode, ja som toto dievča milovala. Teda obe dvojičky boli bláznivé, takže určite (dúfam), aj knihy o nich budú rovnako bláznivé a plné života.
- v niektorých sériách to riešia autorky, tak že na konci každej knihy nás navnadia na pár, o ktorom bude ďalšia kniha, ale Lisa nám ďalší pár podávala pekne skoro od začiatku. Síce len tak jemne náznakovo, potom trošku hlbšie a jednoducho ste sa museli tešiť na ich knihu. Aj keď Helen mi možno prišla trochu nudná, utiahnutá myška, ale mala nejaké tajomstvo a mala úžasnú záľubu - orchidei. Takže ak by nás nenavnadila ona, tak určite aspoň tieto body trochu hej.
- už v tejto časti mi učaroval Winterbornov obchodný dom. Dnes je to síce normálne, ale viete si predstaviť obchod v tej dobe, kde sa nachádzalo úplne všetko? A tie "staré" veci - šaty, rukavice, klobúky, kozmetika a samozrejme knihy. Nemôžem zabudnúť na knihy. A tá zmeska ľudí. Bohatí, šľachtici, obyčajný obchodníci... Jedna taká maličká návšteva by ma celkom potešila.
- táto autorka opisuje vo svojich knihách všetko. Od rozpadávajúcich sa farmárskych domov, cez farmárčenie až po krásne šaty s čipkami... No proste v jej knihách si môžete prečítať o všeličom. Z každého rožka troška. A je to aj zaujímavo podané. Nemám z toho pocit, že to tam narvala len aby pridala nejaké tie stránky do knihy. Skôr ma to všetko zaujalo a prečítala by som si o tom viac.
- aj keď sa Devon vrátil do deja až niekedy v tretine, vôbec mi nechýbal. Lebo sa tam toho dialo toľko zaujímavého a popritom sme s ním boli v kontakte inak. To sa mi často nestáva. Ja mám rada, keď sú hrdinovia spolu čo najčastejšie. Pomaly stále. Ale tu mi to nevadilo, lebo stále sa niečo dialo. Každá jedna stránka bola bohatá na úžasné slová, príbehy, dej. Ja vravím, že táto spisovateľka ma raz roztopí.
- zistila som, že vanilka je druh orchidei. Vedeli ste to? Ja nie a prišlo mi to zaujímavé. Hneď som mala chuť ju začať pestovať, až pokiaľ som sa nedočítala, že je veľmi zložité (veeeeeľmi), aby ste sa dostali k nejakým plodom (vanilky) pri jej pestovaní.
- koniec mi prišiel trochu taký zrýchlený a sladký, ale aj tak bol dobrý
- asi by aj stačilo. Čo poviete? Ešte spomeniem, že túto knihu môžem odporučiť všetkými desiatimi a už končím.

Za mňa:

piatok 12. januára 2018

Rok v znamení 12

Rok v znamení 12 ako mesiacov v roku.


Prečo?
Len tak.
Povedala som si, že by som za rok chcela prečítať 12 kníh a keď už som pri tom, tak skúsiť aj nejaké recepty a tak. Povedala som si, že skúsim zo všetkého 12 a spravím k tomu aj článok, aby som si vedela spätne pozrieť, či som to zvládla a tak isto, aby som to mala napísané niekde čierne na bielom.

Poďme nato.

- prečítať 12 kníh (love story sa budú počítať 2 = 1) - vychádza to jedna kniha na mesiac, čo je podľa mňa úplne minimum, ale občas neprečítam za mesiac ani jednu knihu a občas ich prečítam veľa. Takže som si povedala, že si dám cieľ, ktorý by som mohla aj reálne splniť, ak ich bude viac. Bude to len plus pre mňa.

- skúsiť 12 nových receptov - ja a varenie, aaaaaa. Help me. Nebaví ma to. Nemyslím si o sebe, že som šikovná v tejto oblasti a viem, že to chce len cvik, ale mne sa nechce cvičiť. Najradšej by som bola keby som chytila šupky zo zemiakov a hneď by bol zo mňa Jamie Olivier, žeby som z nich spravila to najlepšie jedlo na svete, ale keďže taká nie som, tak musím začať trénovať. Skúsiť za rok 12 receptov nie je až tak veľa a keďže by som sa už pomaly rada osamostatnila a nechcem, aby sme ja alebo moja polovička umreli od hladu, tak idem do toho a skúsim kuchtiť.

- 12 pokrokov v rutine - ešte ich nemám úplne všetky domyslené, takže ich sem budem pridávať asi postupne ako mi napadnú. Chcela by som si ich postupne pridávať do rutiny, každý mesiac alebo aj skôr, ak sa do toho jedného dostanem do takého štádia, že to už bude automatika.
-1. každý deň si ráno ustlať posteľ
-2. každý večer upratať izbu, všetko na svoje miesto
-3. každý deň (každý druhý deň) odpovedať na maily a na správy na fb alebo na mobile (v tomto som hrozný lenivec a mám ich tam ešte veľa a už dlho bez odpovede)
-4. každý deň počúvať hudbu (ráno pri vstavaní z postele, cez deň...). Hudba ma nabíja, ale väčšinou si radšej pustím nejaké video na yt a počúvam to a popritom robím, ale s hudbou sa mi všetko robí lepšie, takže by som ju rada zaradila do mojej každodennej rutiny.
-5. (toto bude asi najťažšie) chodiť do postele najneskôr o 9 a spať o 10 (večer) a vstávať o 8 najneskôr o 9 (ráno). Sem tam to takto mávam ustálené, ale väčšinou som do rána hore a do poobedia drichmem. Stop. Chcem mať normálny režim. Samozrejme, keď chodí človek do práce je to iné. Vstávať musí, ale tiež som dlho buntošila a ráno bola ko.
-6. Nehľadať výhovorky, ale spôsoby. Jednoducho, keď sa mi niečo nechce poviem to na rovinu, ale keď to musím spraviť, tak to neodkladám na zajtra (čo je každý deň, ktorý sa ešte nestal).
-7.
-8.
-9.
-10.
-11.
-12.

- 12 zážitkov - rada by som bola odvážnejšia. Som strašná stidlivka. Preto sa aj snažím blogovať, rada by som točila videá na yt. Proste otvoriť sa a nabrať trochu odvahy/sebavedomia, ale zatiaľ mi to moc nejde. Takže som si povedala, že tento rok sa trochu nakopnem a skúsim nejaké nové veci. Napríklad skočiť bandži (to je len príklad), skúsiť nové kuchyne (už dlho si robím chuť na ochutnanie suši...), naučiť sa štrikovať alebo háčkovať (toto asi nie je nejaký extrémy zážitok, ale rada by som si uštrikovala nejaký vlastný šálik, čiapku, svetrík...), ísť na nočný výstup na hrad... Tu nebudem vypisovať nič úplne konkrétne, čo chcem zažiť tento rok, lebo dúfam, že to príde samé. Samozrejme s mojou pomocou, ale bude mi jedno, čo to bude. Keď uvidím príležitosť skočím po nej. Napríklad ako bol len na lietadle. Impulz, ktorý som nasledovala a stál zato.

- odfotiť 12 (pre mňa) úžasných fotiek, pri ktorých budem mať chuť si ich niekde vystaviť. Pretože by som sa rada zlepšila vo fotení na blog, ale fotím už tak minimálne, že je to až hanba. Nato, že kedysi som mala plný mobil (síce mojich selfie) fotiek, ale našli sa aj nejaké veci, ktoré ma zaujímali (kvietky, zvieratká...). Určite to nebolo niečo vav, ale ak nebudem fotiť vôbec, tak sa v tom určite nezlepším, takže týmto spôsobom sa chcem donútiť viac sa venovať foteniu. Lebo aj keď sme s kamošmi na nejakých akciách, tak nemáme nejaké spomienkové foto.

- kúpiť 12 ks oblečenia (topánok, doplnkov, šperkov...), na ktoré budem nad mieru pyšná a budem sa v nich cítiť ako princezná. Neznášam nakupovanie oblečenia. Príde mi nenormálne dávať také pálky za úplne šity. Koľkokrát idem do kabínky s 20 vecami a domov si nesiem nič (vyzerá to na mne hrozne, nesedí mi to, necítim sa v tom dobre..). Nakupovanie cez net? Nič pre mňa. Ešte som si nekúpila nič s čím by som bola spokojná a čo by mi sedelo. V tomto som si už dala predsavzatie, že budem chodiť do sekáča vždy, keď budú mať 50% zľavy a budem dúfam, že na niečo vav natrafím, ak nie nevadí aspoň vypadnem a nebudem vysedávať celé dni doma. Pretože milujem, keď je niekto pekne oblečení a rada, by som si zostavila taký šatník, s ktorým budem spokojná, ale nebude preplnený. Rada by som bola, aby bol taký akurátny. Už mám aj nejaké kúsky vytipované, ale zatiaľ len na wishliste v pc, keďže to nie sú najlacnejšie veci, ale dúfam a verím, že sú kvalitné.

- 12 krokov k minimalizmu a k prírode
- páči sa mi myšlienka minimalizmu, aj to, že pre jedného môže byť minimalizmus 10 rúžov a pre niekoho ani jeden. Pre niekoho je minimalizmus 5 kúskov oblečenia, pre niekoho 100. Každý sa nato môže pozerať svojimi očami. Ani tu nemám vypísané úplne všetky body, tiež ich budem pridávať postupne. A nebude to všetko iba o minimalizme, ale chcela by som sa viac prikloniť k prírode a viac sa starať o to čo nosím, používam, jem...
-1. vypratať veci, čo nepotrebujem. Nechám si len také veci, ktoré používam často, robia mi radosť a všetko, čo si nechávam len zo sentimentu alebo že som to od niekoho dostala alebo to bolo drahé pôjde ďalej. Či už to predám, darujem, vyhodím, ale musí to opustiť môj životný priestor. (Samozrejme, keď to predávam, tak to budem mať hodené pod stolom alebo na nejakom mieste, kde mám všetky veci, ktoré mám na predaj. Ale zase nie sto rokov.)
-2. nehromadiť voloviny. Neviem ako sa to deje. Stále je to pre mňa záhadou, ale pravidelne sa u mňa hromadia voloviny. Od nejakých cukríkov, cez krabičky, darčekové tašky, darčeky... Proste veci, ktoré sa u mňa zrazu objavia a len sa tak kade tade povaľujú. Najnovšie som im pridelila jeden šuflík a tam ich raz za čas vytriedim. Ale rada by som, aby sa také veci ani nedostali cez moje dvere a keď už sa také niečo stane, tak im pridelím nejaké miesto, ale zbavím sa iných veci.
-3. nekupovať nekvalitné, lacné blbosti. Na toto som občas hrozná. Dám sa uniesť cenou a potom to doma obkršťam, vyhodím alebo darujem. Škoda peňazí. Možno sa to nezdá veľa. Euričko za jednu vec, euričko za druhú a pri pokladni platíte 20 euro (minimálne, občas aj 50). Takže tie peniaze radšej našetriť a potom si za ne kúpiť niečo poriadne.
-4.
-5.
-6.
-7.
-8.
-9.
-10.
-11.
-12.

- prečítať 12 anglických článkov - viem ani toto nie je veľa, ale ja budem rada aj zato. Chcem sa naučiť angličtinu na takej úrovni, že budem spokojná sama so sebou, že sa budem vedieť dorozumieť, či už v práci alebo niekde na dovolenke, budem si môcť čítať anglické knihy... Takže toto som si dala ako taký bod, že musím minimálne splniť. Ale aby to nebolo len také jednoduché lážo plážo, tak články musia byť trochu zložitejšie ako How are you?... a musím v nich poznať všetky slovíčka alebo tie čo nepoznám sa musím všetky naučiť.

- 12 x 2 článkov na blog - 2 články na mesiac mi prídu možno málo, ale lepšie ako nič. Keď si vezmem koľko času to človeku zaberie a že ten čas by som mohla venovať angličtine, knihe, cvičeniu, tak aj to mi príde dosť. Takže áno blogovať, ale tak aby to bola zábava a nie, že musím. Chcem si ísť proste pri blog oddýchnuť a vykecať sa.

- 12 strán - napísať aspoň 12 strán (A4) mojej vlastnej knihy, príbehu. Už tak dávno som nič nepísala ani len nejakú básničku. Občas mi to chýba, ale poviem si, že je to len zabitý čas, lebo sa to potom hanbím niekomu ukázať. Zatiaľ som nejaké moje výtvory ukázala, len jednej mojej kamarátke. Takže by som sa k tomu zase rada vrátila a skúsila niečo napísať. Aj keď sa bojím, či tento bod splním, ale pri tomto jedinom bode nebudem tlačiť na pílu.

- cvičiť aspoň 12 minút denne (alebo aspoň každý 2 deň)!!! Toto je jeden z bodov, ktorý by som veľmi rada splnila, keďže mám aj nejaké tie problémy s chrbticou a všetko ma bolí a už to nie je to čo za mladi :D tak by som so sebou už konečne niečo rada urobila. Ale som taký lenivec.

- ochutnať 12 nových veci, jedál - nejaké ovocie, ktoré som ešte nikdy neskúšala alebo mi kedysi nechutilo, zeleninu, jedlo... Proste niečo nové, keďže ja nemám moc rada nové veci a je strašne veľa jedál, ktoré nezjem, tak som si povedala, že budem skúšať. Síce nebudem jesť všetko, ale aspoň to skúsim a nájdem si nejaké veci, ktoré mi chutia.

- 12 DIY - rada by som si trochu skrášlila izbu, ale nie len takými všelijakými obchodovými lapačmi prachu, ale povedala som si, že si niečo vytvorím a tak si vyberiem 12 tipov, z ktorých by som potom chcela spraviť aj články a uvidím aké mám nato ručičky. Samozrejme najskôr si ich musím vybrať a potom k tomu nakúpiť nejaké tie potreby, keďže ja som sa väčšiny takýchto blbostičiek zbavila, lebo mám málo miesta v izbe a tvorenie mi moc nešlo, tak šli medzi prvými.

- 12 wow outfitov - vyskúšať, vytvoriť, nafotiť. Páči sa mi, keď je niekto pekne oblečení, ale mne to veľmi nejde a väčšinou to hodím nato, že mám naprd šatník, takže to teraz idem poraziť a skúsiť spraviť nejaké halo aj s mojím šatníkom. Prípadne si nejaké oblečenie dokúpim, vymením... Občas sa mi niečo pekné podarí poskladať, ale väčšinou je to nuda alebo občas omg, čo som si to dala na seba.

- 12 dobrých skutkov - posledný bod bude niečo pre druhých. 12 dobrých skutkov sa možno zdá málo, ale koľko dobrých skutkov ste urobili za minulý rok vy? Ja asi ani tých dvanásť. Ale samozrejme nejaké by sa našli. Budem rátať aj pomoc niekomu pri nákupoch, zablikanie, že nesvieti... Ale takýto skutok, aj keď ho spravím viackrát už budem počítať, len ako jeden. Možno sa to zdá niekomu ako maličkosť, ale 50€, že nesvietite nie je maličkosť :P


A čo sa stane, ak niečo z toho nesplním?
Úplne nič. Ide mi hlavne o to, aby som sa pri plnení tohoto zoznamu zabavila a aby som sa prinútila niečo robiť, nie len leňošiť. Chcem žiť :)
Ale ak by sa mi podarilo splniť čo najviac veci bolo by to úplne úžasné.

Dali ste si tento rok nejaké predsavzatia alebo ako ste vyriešili, také to - tento rok si splním toto...?
Pekný zvyšok dňa prajem a dúfam, že ste prvý pracovný týždeň v novom roku úspešne prežili (aj keď niektorí už zrejme zarezávajú dlhšie).

štvrtok 11. januára 2018

Juliana Grayová - Vojvoda v láske nikdy neustúpi


Anotácia:
Do tretice a naposledy nás Juliana Grayová pozýva do čarovného Toskánska, kam sa na rok uchýlila trojica mladých dám. Starobylý hrád, ktorý si tam prenajmú, sa však hrou osudu stane dočasným domovom aj troch anglických džentlmenov...
Abigail Harewoodová je mladá a nevinná dievčina, no jej názory sú prinajmenšom nekonvenčné. Už dávnejšie sa totiž rozhodla, že sa nikdy nevydá, a je odhodlaná nájsť si milenca. Keď ju osud zaveje do Toskánska, zistí, že všetky jej predstavy spĺňa práve známy zvodca a zhýralec lord Wallingford. Ten sa na hrade skrýva pred starým otcom, ktorý chce nenapraviteľného záletníka oženiť. Krásna Abigail lorda zvádza, no on je k nej odmeraný - hoci ju tajne miluje, je pevne rozhodnutý dokázať sebe i starému otcovi, že sa vie udržať na uzde.
Hrad, v ktorom mladí Angličania bývajú, nie je obyčajný. Ťaží ho kliatba nešťastnej lásky milencov, a keď sa Abigail o tejto dávnej legende dozvie, zaumieni si, že kliatbu prelomí. Na to však treba oddanú a vernú lásku...

O knihe:
original - A duke never yields
- 3. časť zo série Affairs by moonlight (záležitosti mesačného svitu):
Dáma nikdy neklame; Džentlmen o tom nikdy nehovorí; Vojvoda v láske nikdy neustúpi
obálka - som zvyknutá na obálkach na osamelé baby, ale chlapov tam človek tak často nevída. Fajn obálka. Páčia sa mi tie malé obrázky na boku knihy. Príde mi to také zaujímavé, ale teda na všetkých knihách by sa mi to asi nepáčilo. Ale sem tam na spestrenie.

Moje pocity:
- zase čítam poslednú časť ako prvú? Hoďme radšej nad tým rukou. Aj keď občas sa snažím a pred prečítaním knihy si vygooglim, či je zo série... Ale väčšinou, keď nemám čo iné čítať alebo nemám ostatné časti alebo ma kniha zaujme, tak kašlem nato.
- páčilo sa mi, že autorka na začiatku v poďakovaní opísala, že si niektoré myšlienky a názvy "ukradla" od Shakespeara a Verdiho, ale vdýchla im niečo zo seba. To je celkom zaujímavá myšlienka a taká pocta, ak máte niekoho obľúbeného.
- nechápala som prečo sa buď páni alebo dámy jednoducho nezobrali a neodsťahovali niekde inde
- mám rada duchariny, ale tu mi to prišlo až moc. Bolo to zaujímavé, ale až moc duchovné. Veď kto normálny môže vidieť duchov? Nepoviem, keby ich videla len ona alebo on, ale všetci? Nie je to trochu divné? Nehovorím, že sa také niečo nemôže stať, ale príde mi to zvláštne.
- páčilo sa mi ako bola kniha napísaná. Dobre sa to čítalo a hneď na začiatku vás to vtiahlo. Teda aspoň mňa. Nahý vojvoda a jeho starý otec majú spolu menšiu výmenu názorov. Vojvoda z Olympie sa snažil vnukovi dohovoriť a on mu len odpapuľovával. (bode to čo som skomolila).
- prišlo mi vtipné, že ho nekarhal zato, že mal milenku, ale zato, že bol svojej milenke (vydatej žene) neverný. No to teda bolo. Tiež ďalší dôvod prečo som čítala ďalej. Keď som sa nad tým trošku viac zamyslela, nevedela som si predstaviť tohto zhýralca ako hlavného hrdinu, ktorý by vydržal po svadbe len s jednou ženou.
- tieto tri hrdinky sa mi páčili. Bola to podľa mňa celkom veselá partička. Som zvedavá ako budú vyzerať knihy o zvyšných dvoch.
- Abigail bola poriadna čertica. Pripadala mi ako nejaká nevyjašená pubertiačka, ktorá musí stále rýpať do kamaráta svojho staršieho brata. Bola ako také malé, veľké šidlo.
- toto mi prišlo vtipné, takže sa o to s vami musela podeliť (rozhovor medzi Abigail a Philipom, synom jej sesternice):
"Ty to naozaj necítiš? Mne sa zdá, akoby to tu bolo plné duchov."
"Duchov?" Philip nadskočil na stoličke. "Ozajstných živých duchov?"
"Nie, zlatko," odvetila Abigail. "Duchovia sú obvykle mŕtvi. Ale ozajstných mŕtvych duchov, áno."
- tie duchariny mi prišli trošku silené, ale aj tak sa mi kniha páčila
- tá stará historka, čo sa stalo na hrade ma zaujala, ale prišlo mi to celé pritiahnuté za vlasy, nereálne. Všetko sa so všetkým prepletalo. Tomu nemám problém uveriť, ale nie keď je to až úplne idylické. Ten sa poznal s tým, ona všetko vedela - že vraj intuícia...
- občas ma ten dej uchvátil a hltala som slová, ale občas boli tie dialógy také trápne, až som sa za nich sama hanbila
- najskôr to bolo len o láske, kliatbe, ale nakoniec sa konal aj menší výbuch a nejaké tie grády to dostalo. Boli tam aj veci, ktoré ma dokonca prekvapili. Jazdenie na automobiloch...
- ale naozaj by mal zhýralý vojvoda prelomiť kliatbu láskou? A ako? Ako by mohol milovať jednu jedinú ženu bez toho, aby ju nepodviedol ani jeden jediný raz? Hlavne takýto nenapraviteľný chlap? To sa mi nezdá.
- Abigail bola naozaj blázon (nie taký ten šiši, ale taký ten šašo počmáraný) a preto sa mi asi začínala postupne páčiť viac ako keď bola na začiatku koketou so správaním ľahkej ženskej
- ten koniec bol trochu taký divný. Nečakaný. Čakala som happy end a tento bol trochu iný, ale aj tak bol happy, aj keď zvláštne happy ako celá kniha.
- dala by som 3 pusy, lebo mi to prišlo občas trápne, divné, ale aj tak sa mi to páčilo a som zvedavá na ostatné knihy

Za mňa:

utorok 9. januára 2018

Gayle Kasper - Láska je liek


Anotácia:
Lekár Joel Benedict pred rokmi ovdovel a odvtedy sám vychováva svoju dcéru Kim. O ženy už dlho neprejavuje hlbší záujem. Jeho jednotvárny život plný povinností, sa radikálne zmení, keď sa zoznámi s temperamentnou psychologičkou Maggie Springerovou.
Aj keď obidvaja odmietajú čo i len pomyslenie na trvalejší vzťah, priťahuje ich záhadná sila, ktorej sa nedokážu brániť...
Na ceste za spoločným šťastím ich čaká nejedna prekážka, okrem iného aj preto, že Maggine zameranie na oblasť sexuológie je v radikálnom kontraste s názormi Joelovej puritánskej matky.

O knihe:
original - Tender, loving cure
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - páčia sa mi kučeravé vlasy, ale inak k nej nemám čo povedať

Moje pocity:
- no a čo? Jeho matka bude s ňou spávať a žiť alebo čo? Ako beriem, že je fajn, keď si so svokričkou sadnete, ale keď nie nič sa nedeje. Žijete predsa s jej synom a nie s ňou. Ale beriem, že pre niekoho to môže byť prekážka.
- túto knihu si pamätám. Bola celkom zaujímavá tým, že hlavná hrdinka bola sexuologička a hlavný hrdina aj keď bol lekár a nemal by mať s tým žiadne problémy, tak mu to nebolo moc po vôli.
- kniha bola fajn, ale myslím si, že som ju dočítala hlavne kvôli tomu, že som začala. Väčšinou sa snažím dočítať, čo začnem. V knihe boli zaujímavé chvíle - kúsok zo seminára, nákupy, útek..., ale aj tak to nebolo nič strhujúce od čoho som sa nemohla odtrhnúť.
- zaujalo ma, že Joel počas obednej prestávky cvičil vo fitku. To by sa aj mne páčilo, ale keď si musím vybrať obed alebo cvičenie. Bruško zvíťazí. Keby som stíhala oboje to by bolo už o inom. Najskôr by som si zacvičila a potom by som sa natlačila :D Páči sa mi, keď sa v knihách cvičí, aj keď len trošku. Vtedy mám chuť cvičiť aj ja. Takže by som asi mala čítať nejaké knihy o cvičení? No to zas nie :P
- do knihy vniesla trochu prievanu jeho dcéra Kim. O nej by som si prečítala knihu radšej ako o týchto dvoch. Svojim spôsobom boli aj oni zaujímaví. Hlavne Maggie ako sexuologička s tým jej kurzom, ale okrem chémie medzi Maggie a Joelom, tam nebolo nič také prečo by som knihu chcela čítať viackrát.
- zase na druhej strane, tam boli opísané strasti otca, ktorý sa stará o dcéru sám. Ale aj tak na jedno prečítanie to určite stačí.
- ako som sa na začiatku čudovala, čo jej môže vadiť na budúcej svokre? Tak asi niekde za polovicou som to zistila. Pri takejto svokre by som tiež silno rozmýšľala, či ten chlap stojí zato. Pripadala mi ako nejaká matróna ešte spred sto rokov. Ja by som asi pri prvom stretnutí s ňou zutekala. Možno nebola taká zlá ako pôsobila na prvý pohľad - prvé stretnutie. Ale bola desivá.
- túto knihu by som zhrnula v skratke. Raz áno, na oddych stačí. Nič viac.

Za mňa:

sobota 6. januára 2018

Patricia Potter - Usmievaj sa na mňa


Anotácia:
Sľubnú kariéru futbalistu Stevena Morrowa prerušil úraz, ktorý ho navždy zbavil možnosti živiť sa týmto športom.
Steven sa nevzdal a podarilo sa mu nájsť nový zmysel života - pokúša sa podnikať v oblasti výstavby rodinných domov. Práve chystá uviesť do života svoj prvý rozsiahly projekt, do ktorého investoval všetky úspory a zadĺžil sa v banke. V agentúre, ktorá pripravuje reklamu na otvorenie štvrte jeho snov, dochádza neočakávane k zmene a reklamnú kampaň namiesto solídnej Leslie Turnerovej preberá svojrázna Gillian Collinsová.
A táto energická žena sa rozhodne zmeniť nielen koncepciu pripravenej kampane, ale aj správanie večne zamračeného seriózneho muža. Donúti ho, aby sa začal dívať na svet s úsmevom na perách...

O knihe:
original - Impetuous
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - hlavná hrdinka tam je celkom pekná. Vlasy, šaty, tvár. Príde mi ako z nejakého westernu. Ani hlavný hrdina nevyzerá na zahodenie.

Moje pocity:
- Gillian bola možno bláznivá, ale s dobrou dušou. Vymyslela zaujímavý nápad ako pomôcť krachujúcemu ruskému cirkusu, ale nebola som si istá, či bol ten nápad dobrý a či náhodou neuškodí Stevenovi.
- Gillian zachránila jednookého kocúra a tučného jazvečíka pred utratením a doniesla si ich z útulku domov. To bolo také pekné. Až som sa rozplývala. Na zvieratkovské veci ja reagujem, aj keď občas mi je z nich potom smutno, lebo je veľa zvieratiek, ktoré takúto šancu nemajú a dosť ma to štve. Ja by som za toho môjho lapaja dala ruku do ohňa a kľudne by som sa nechala aj popáliť, ale už nemám šancu a nejaký ... vyhodí svojho psíka na ulicu alebo ho týra. Toto by bolo zrejme na dlho a k tejto knihe to ani nepatrí, ale je pekné od hlavnej hrdinky ako sa zachovala k nechceným zvieratkám, ktoré už nemali šancu. Ona im tu šancu dala a to hovorí o tom aké má veľké srdiečko. A ako jej tie zvieratká boli vďačné a dávali jej lásku a ona vždy vedela, že nech je hocikde, tak sa musí každý deň vrátiť, lebo má doma povinnosti, o ktoré sa musí postarať.
- mňa tieto zamilovačky bavia, ale niekedy potrebujem niečo hlbšie ako len zaryť sa do duše hlavného hrdinu a zistiť prečo je taký zatrpknutý a čo sa stane s nejakým cirkusom. Hlavne, keď viem, že nakoniec všetko musí skončiť šťastne. Väčšinou ma to baví a aj si pritom oddýchnem, ale väčšinou asi len prvýkrát. Čítať niektoré tieto slaďárny viackrát sa asi nie vždy dá. Pri tejto knihe to bolo rovnako. Bola fajn, niečo som si z nej pamätala, ale nepohltila moju dušu.
- musím povedať, že tie ich prekáravé dialógy sa mi páčili
- kniha bola stále taká na rovnakej vlnovej dĺžke. Ako miešanie pudingu, stále dokola, dokola, aby sa neurobili gučky, ale žiadna veľká zábava. Čakala som kedy to prekvapenie príde. Také niečo, že jeeej. Ale to prišlo až na konci. Čo bolo trochu škoda.
- koniec bol naozaj dobrý. Celá kniha bola taká lážo plážo. Dá sa, ale nič moc, ale na konci toho bolo veeeľa napchatého až na prasknutie. To sa mi páčilo. Teda páčilo by sa mi to viac, keby bola celá kniha taká nie len koniec.
- bolo tam rozoberané domáce násilie, to ako sú niektoré ženy vypočítavé a chamtivé... Celkom zaujímavé myšlienky, aj dobre podané. Povedala by som, že možno trochu neskoro, ale zase lepšie ako nikdy. Aspoň ten koniec zaujal. Niežeby ostatné nezaujalo, ale ten koniec bol najlepší.
- kniha bola fajn, ale jedno prečítanie stačí

Za mňa:

štvrtok 4. januára 2018

Erica Spindler - V splne mesiaca


Anotácia:
Lancelot Alexander vyrastal bez otca ako nemanželské dieťa romantickej ženy, ktorá po celý svoj život snívala o tom, že raz pricvála rytier na bielom koni a požiada ju o ruku...
Lance dospel a život ho naučil, že podobné romantické predstavy sú ilúziou. Pochopil, že nikto mu nič nedaruje a všetko môže získať len cieľavedomým, premysleným úsilím a tvrdou prácou. Keďže sa mu tento postup osvedčil v zamestnaní, rozhodol sa rovnakým spôsobom získať aj manželku a založiť si rodinu.
Plavovlasá Madi Muldoonová, ktorá ho zaujala hneď, keď sa nasťahovala do susedného bytu, bohužiaľ nespĺňa takmer žiadne kritérium, ktoré si Lance stanovil pri výbere dámy svojho srdca.
Lenže srdce sa rozumu nepýta, srdce sa riadi vlastnou logikou...
Príbeh Ericy Spindlerovej vás zavedie na pobrežie slnečnej Floridy medzi ľudí, ktorým nie sú ľahostajné zhoršujúce sa životné podmienky mnohých živočíšnych druhov našej planéty.

O knihe:
original - Wishing moon
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - nemám moc rada fialovú, ale vlasy hlavnej hrdinky sú celkom pekné. Aspoň niečo.

Moje pocity:
- Lancelot. Pekné rytierske meno, ale neviem si predstaviť, že by som ho dala svojmu dieťaťu. Podľa mňa sú mená, pri ktorých si predstavíte niekoho veľmi, veľmi známeho. Napríklad ako tohoto Artušovho rytiera okrúhleho stola. Taktiež napríklad Napoleon, Marilyn...
- prenosný telefón. To mi prišlo také zlaté, ale niet sa čo čudovať kniha je z 91 a u nás vyšla až 1995. Vtedy zrejme neboli rozmnožené mobilné telefóny ako teraz.
- túto knihu som si veľmi nepamätala. Dá sa povedať, že som si pamätala... NIČ. Teda možno meno hlavného hrdinu mi bolo známe, že som už čítala knihu o nejakom Lancelotovi, ktorý mal meno po rytierovi, ale to bolo asi tak všetko. Z toho vyplýva, že som sa do knihy musela znova začítať a oprášiť si spomienky, ale už po pár stránkach ma to oprašovanie nebavilo a ani mi nešlo. Nehovorím, že to nebolo zaujímavé. Kdeže. Fungovala tam medzi nimi chémia. Mohli sme sa pozrieť tak trochu do organizácie, ktorá sa stará o ochranu ohrozených korytnačiek... Ale jedno som nechápala. Ako je možné, že som tu knihu čítala a nič. Proste nič mi v tej hlave nebliká. Väčšinou, keď si nejakú knihu čítam spätne, tak mi v hlave prebleskujú spomienky. Toto som už čítala, viem čo bude ďalej... Znamená to teda, že táto kniha bola asi z tých slabým dejom alebo s obyč postavami.
- okrem toho, že sa venovali záchrane korytnačiek, tak neviem čo pekné napísať. Stále sa tam riešilo niečo medzi nimi. Jeho výber manželiek a jej vzťah ku deťom, či ich chce alebo nie.
- Lance bol vo veku, aby si založil rodinu a tak systematicky hľadal manželku. Spísal si nejaké otázky a pýtal sa to žien :D Bolo to celkom vtipné, ale neviem, či by som si tak chcela hľadať manžela alebo manželku. Príde mi to také síce logické, ale chýba tomu cit. To manželstvo by možno navonok klapalo, ale bolo by o ničom. Už nie sme v stredoveku, aby sa takéto manželstva museli zakladať (síce v niektorých krajinách sa to ešte deje). Keď si ma zabezpečiť rodinu a nevie nájsť lásku prečo nie. Nakoniec on bude s takou ženou žiť. Takže som ho až tak neodcudzovala, ale na jeho mieste by som to tak prakticky nechcela brať. Ja vo vzťahu jednoducho potrebujem nejaký ten cit, šmrnc.
- táto kniha ma pri písaní tohto článku týrala. Neviem, či to bolo tým, že sa mi nechcelo písať, ale to skôr nie, lebo na iné knihy z mojej kôpky (na recenziu) by som sa rada vrhla, ale na tejto som sa nejako zasekla.
- musím uznať, že tam bolo popísané dosť zaujímavosti o karetách - korytnačkách. Mám rada prírodopisné filmy, takže aj toto sa mi v knihe páčilo.
- to ako ju balil, že jej kúpil všelijaké veci začínajúce na písmeno P bolo sladké a tiež zaujímavé
- na niektorých stránkach to bolo zaujímavé. Napríklad aký mal Lance postoj k manželstvu, deťom a tak, ale kniha sa až príliš venovala len im dvom a to ma nakoniec aj nudilo
- kniha je na konci veľmi nebezpečná. Dokáže osladiť život až do smrti. Bolo to príšerne, vtipne, bláznivé, ale popravde aj trochu romantické, ale neviem si to predstaviť. Sir Lancelot, rytier na bielom koni.
- neviem, či ju môžem odporučiť na čítanie, ale zase keď nebudete mať nič, aleže úplne nič na čítanie, tak táto kniha nebude až taká zlá. Ja som zato, že lepšia zlá kniha ako žiadna. Aspoň sa s ňou bude dať na opustenom ostrove zakúriť.

Za mňa:

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...