utorok 29. septembra 2015

Kathleen E. Woodiwissová - Osudom spojení


Anotácia:
Na panstve markíza z Bradbury, falošne obvineného zo zrady kráľovnej a vraždy jej agenta, žije Edward Stamford so svojou dcérou Arabellou. Ten pred kráľovnou Alžbetou očiernil nebohého markíza a získal jeho sídlo, titul i majetok. Na panstve žije dočasne jeho neter Elise Radbornová, ktorej otec je už dlho nezvestný.
Dobrodružstvo sa začína vo chvíli, keď počas Arabellinej svadby priatelia markíza Maxima Seymoura unesú namiesto jeho bývalej snúbenice Arabelly krásnu Elise. Po úmornej ceste do Nemecka sa títo dvaja zosobášia a v návrate späť do Anglicka, kde chce Maxim získať stratené majetky a predovšetkým česť, im už nič nezabráni.
V Anglicku získa u kráľovnej milosť, ale vzápätí Elise opäť unesú - vinníkom je tentoraz Quentin, ktorý má na svedomí únos jej otca, aj záhadné úmrtia Arabelliných nápadníkov.

O knihe:
original - So worthy my love
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - hlavná hrdinka tam vyzerá tak trochu ako opica. Ten nos, pery... Neviem. Obálka je ako celok pekná, ale keď sa na ňu poriadne zadívam, tak veľa veci sa mi na nej nepáči.

Moje pocity:
- septembrová kniha
- ak som niekedy povedala (určite áno), že mi vadí, keď je v anotácii jedna veta, nanajvýš dve a o deji to prezrádza veľké guľové, tak táto anotácia je ešte horšia. Je tam asi celý obsah knihy :D
- prvé stretnutie hlavných hrdinov bolo vtipné. Elise tam dáva Maximovi poriadnu prednášku. Presnejšie asi poriadny výplach žalúdka, ale on si to samozrejme nenechá a tak trochu sa doťahujú, ale len tak trochu, keďže on tam je v úlohe sluhu. Tak isto ich prvé stretnutie, keď zistil, že mu uniesli nesprávnu ženu bolo divoké.
- kým sa opäť stretli trvalo to dosť dlho, ale nenudili sme sa a ten čas sme využili (teda aspoň ja) celkom zábavne. Elise sa bránila únoscom hlava nehlava. Občas to bolo vtipné, občas mi ich bolo až ľúto. Ale aspoň človek vedel, že nedá svoju kožu, len tak zadarmo a keď ju uniesli druhýkrát nemusel sa Maxim báť, že bude niekde v priekope mŕtva, ale mohol si byť istý, že to prežije ako poriadna šelma.
- sluhovia/únoscovia ju dovliekli do poriadnej chajdy, ale tak bolo to pochopiteľné boli len sluhovia, takže ich ľahko niekto napálil, ale nechápala som to, že sa ten vychcanec, čo ich tam poslal bývať nebál Maxima, aj keby som si myslela, že je mŕtvy o čom pochybujem, že tomu naozaj veril. Musela by som to vidieť na vlastné oči, aby som ho chcela prešťať.
- dalo sa očakávať, že sa Elise a Maxim do seba buchnú, keďže sa stále doberali a robili si napriek. Veď predsa on ju uniesol alebo teda dal uniesť, tak by bola sprostá, keby mu nerobila naprotiveň, ale to ako rýchlo sa zobrali bolo dosť zvláštne.
- hanze som tam moc nechápala. Mohla sa tomu autorka povenovať trochu viac alebo to vysvetliť, tak, aby to pochopili aj nechápavci, lebo občas mám naozaj dlhé vedenie, ale zdá sa mi, že keď sú podobné spolky opisované v iných knihách, tak to tam autorka napíše zrozumiteľnejšie.
- najviac som sa bála toho, že Elisinho otca nájdu mŕtveho, lebo som si ho celkom obľúbila a to tam ani nevystupoval, ale z toho ako o ňom rozprávali, tak aj to mi stačilo, aby som zistila, že mi je sympatický. Možno to bolo aj tým začiatkom. Prológ bol taký krásny. Otec a dcéra, aj keď to bolo trochu smutné, ale zároveň krásne rodinné.
- prekvapenie v podobe jej prababičky nemalo chybu. Síce to tam bolo ako keby nacapané - rýchlo, rýchlo, ale bolo to milé.
- zloduch, tak ten ma prekvapil na plnej čiare. Celkom som ho mala rada zmrda jedného.
- celá jej rodina boli poriadny hajzlíci alebo blázni. Vyberte si. Jeden ju využíval kvôli peniazom. Bývala u neho za nehorázne peniaze a ešte si to musela aj odpracovať a zvyšok ju uniesol kvôli peniazom a dokonca ju tam ešte aj mučili. Nemám slov na takú milú rodinku.
- opisy, aj charaktery postáv, tam boli krásne opísané ako som u KEW zvyknutá a pre takúto jej krásu v detailoch jej knihy milujem. Samozrejme ani obsah nezaostával. No proste pani spisovateľka.
- prečítala by som si knihu aj o kapitánovi hanzi - Nicholasovi. Bol mi celkom sympatický alebo o jeho bratrancovi Justinovi. To bol poriadny uličník a klamal telom. Človek by povedal, že je to ešte také nedospelé decko a on bol celkom hrdinský a rozumný.
- bolo tam dosť veľa chýb. Vynechané písmenko, slovíčko navyše. Bolo to dosť rušivé. Keby tam bolo nejaké zlé i/y alebo nejaká taká volovinka, ale toto bolo dosť na očiach aj mne, takže mi to trošku dosť vadilo.
- na konci mi zase trochu vadilo, že mi prišiel taký urýchlený alebo teda odseknutý v tom najlepšom. Ešte pár stránok by som určite zvládla.

Za mňa:

nedeľa 27. septembra 2015

Júlové úlovky 2015

Ja viem, že je september (koniec septembra) a ja pridávam júlové úlovky, ale naozaj nestíham. Mám toho viac než dosť a som aj dosť lenivá, ale ide jeseň/zima a to je obdobie kedy som zalezená doma a jediné aktivity, ktoré vykonávam je čítanie a ..., takže konečne budem môcť dobehnúť všetky resty a vy sa môžte tešiť na záplavu článkov (teda dúfam, že mi do toho zasa nič nepríde).
Príjemné čítanie:


Kozmetika:


Soaphoria nákup

Balancoshamp - organický šampón na mastné vlasy - keďže sa snažím pomaly prechádzať k prírode a mám mastné vlasy, tak som siahla po tomto šampóne.
Pohladenie duše - sprchovací krém - darček k nákupu
Chillotab - naparovacia tabletka - zdá sa mi, že keď sa naparujem a robím si masky mám o niečo lepšiu pleť, ale keďže som nato lenivá, tak tieto tablety mi vydržia dosť dlho, ale snažím sa. Snažím.
Antiseptik - mydlo na umývanie pleti - na každodennú očistu pleti som si zvykla používať mydielka a celkom ma to s nimi aj baví a zdá sa mi, že naozaj je to pokrok od drogerkovej kozmetiky. Pleť mám v lepšom stave. Ešte to síce nie je stále wau, ale je to určite lepšie.
Lipový kvet - balzám na pery - fu k tomuto balzamu sa vyjadrím, keď ho spotrebujem, ak ho spotrebujem, lebo mi nevyhovuje, ale keďže nerada vyhadzujem veci, len tie naozaj desné, tak uvidíme, kedy a či ho spotrebujem.
Nechtikový olej - oleje a ja sme sa skamošili a tento vzťah nám zatiaľ vyhovuje, len som si ešte stále nenašla najlepšieho kamoša spomedzi nich, takže stále hľadám olej, po ktorom by bola moja pleť bez akné na večné časy. Tento to, ale zrejme nie je.
- keďže už je september a výrobky mám už ako tak otestované a niektoré končím, tak by som vám k ním vedela aj čo to povedať viac, ale nechám si to na spotrebovanú kozmetiku. Môžem vám povedať, že 2 veci ma dosť sklamali a ostatné no veď uvidíte.

Bionatural nákup

Levanduľová aviváž - keďže mám problém so spaním, tak som chcela aspoň na posteľ vyskúšať levanduľovú aviváž a keď už tak najlepšie nejakú prírodnú.
Salt of the earth - deodorant v spreji - sprej bol podmienka. Nechcem do deodorantu strkať prsty a ani nechcem tie také tuhé, ktoré treba dávať pod vodu, takže tento ma veľmi potešil.
Saloos kvetinová pleťová voda - Mäta prieporná
Saloos kvetinová pleťová voda - Rosalina - olej a pleťová voda u mňa nerozlučná dvojka, ale tiež stále hľadám tu svoju.
- aj toto už mám ako tak odskúšané, teda okrem aviváže, tú si dosť šetrím (alebo skôr ju zabúdam používať, lebo ju mám uloženú inde ako ostatné veci), skoro všetko, ale viac infošiek vám dám v spotrebovanej kozmetike.


Veet depilační krém - išli sme na dovolenku a keďže holiť sa mi tam dvakrát nechcelo, lebo by som sa musela holiť každý deň a to bez srandy, tak reku kúpim si niečo iné ako žiletky a skúsim čo to bude. Možno vydržím dlhšie. Našťastie som to skúsila doma ešte pred dovolenkou, lebo h...o, h...o zlatá rybka. Bolo to na dve veci. Nedalo sa to poriadne zotrieť a ani to dlho nevydržalo. Takže už si spomínam prečo takéto chobotiny nepoužívam.


Oblečenie:



Biele tričko Florida s plameniakom - kupovala som si ho, že ho budem nosiť na doma, teda obe trička som si kupovala na doma, preto som si ich kúpila aj voľnejšie (doma rada nosím také väčšie trika) a nakoniec som toto tričko nosila na dovolenke ako vôl kožu, keďže sa mi hodilo aj ku kabelke, ale o tom potom (v augustových úlovkoch). Nepredbiehajme.


Kvetinové tričko so slečnou a s nápismi - keby bolo trošku menšie, tak by som ho nosila radšej, ale aj tak ho nenosím na doma ako bolo v pláne, ale aj medzi ľudí. Celkom sa mi páči.


Biele kraťasky s motorkou - tieto som si kupovala na doma a aj ich tak používam. V tých horúčavách, ktoré boli som ich nosila veľmi často.


Ostatné:


Ventilátor psík - len tak od našich, že keď je tak teplo, ale okrem toho, že vyzerá chutne je nič moc. To aj vejár urobí lepšiu službu, ale tak ja už som zvyknutá, že u nás sa kupujú takéto veci... :)


Love you prívesky na kľúče (od tatu z dovolenky) - zo začiatku som z nich bola unesená sú úplne chutné, že pre mňa a pre moju Polovičku, ale sú dosť ťažké, takže nakoniec skončili v šuflíku :/


Šperkovnica knihy (od tatu z dovolenky) - tata mi dal sáčok, keď sa vrátil z dovolenky a ja som ho otvorila a tešila sa, že v ňom budú mušle (milujem mušle a každému kto ide pri more hovorím, nech mi nejaké mušle donesie), ale mušle v ňom neboli a ja som bola poriadne sklamaná, ALE keď som objavila, že mi tata doniesol knihy bola som taká happy, že som ani nevedela čo sú to mušle :D A som veľmi rada, že mi ich kúpil, aj my sme boli na dovolenke na Plitvických jazerách, ale tieto a aj ostatné suveníry tam boli také drahé, že sme si tam nič nekúpili (už zase predbieham), takže táto kráska mi bude robiť radosť ešte dlho, len neviem čo si do nej dám. Nejaké nápady? Na šperky mi to príde malé a také nudné, takže zatiaľ tam mám korunky z dovolenky, také na pamiatku.


Posledný júlový a prvý augustový týždeň som dovolenkovala u priateľa, čiže na všetko ostatné som sa úplne vykašlala. Opekali sme, grilovali sme s kamošmi, trochu sme robili poriadky a užívala som si leto, teplo a všetko čo sa dalo.
A prvýkrát som bola s kamoškou v novej kaviarníčke u nás a okoštovali sme jahodovo-citrónovú limonádu a odvtedy som si nato vytvorila závislosť a bola som tam najmenej 3x s každým kto sa obetoval a šiel so mnou, ale musím povedať, že doma si určite spravím lacnejšiu a lepšiu verziu, ale zamilovala som sa a budúce leto sa chystám piť takúto dobrotu veeeeľmi často.


Ďalšiu fotku som veľmi nechcela zverejňovať, lebo sa mi moc nepáči (nie som príliš fotogenická), ale tak nech sú tu aj nejaké moje fotky ;)


Samozrejme, že som stihla aj niečo prečítať: Zamatová neha (Kat Martinová), Lekcie madam Chic ( Jennifer L. Scott), len tie recenzie som nestihla písať, ale už  ich dobieham.


Aký ste mali júl vy? Pamätáte sa naň ešte? Peknú nedeľu prajem :)

štvrtok 24. septembra 2015

Sandra Brown - Stretnúť šťastie


Anotácia:
Prvý z románov úspešnej trilógie Sandry Brownovej - Stretnúť šťastie zoznámi čitateľa s rodinou Tylerovcov bývajúcou v texaskom mestečku Milton Point, v ktorom vlastnia malú naftársku spoločnosť a prenajímajú ťažobné zariadenia. Je to príbeh o Luckym Tylerovi, modrookom, svetlovlasom, temperamentnom človeku, ktorý priťahuje maléry a neraz sa ocitne v nepríjemných a nebezpečných situáciách. Zúčastnené strany zvyčajne nevyjdú z konfliktov so zdravou kožou, ale najviac trpia, samozrejme, ženy. Osudové sa mu stane stretnutie s tajomnou červenovláskou, pre ktorú sa zapletie do bitky. Po noci znamenajúcej obrat v Luckyho živote žena zmizne a Lucky si uvedomuje, ako intenzívne ho priťahuje. Zaujíma sa o ňu omnoho viac, ako o všetky mladé ženy, ktoré poznal doteraz. Pustí sa do usilovného pátrania nielen z nutnosti preukázať svoje alibi na večer, keď boli spolu a keď v podniku Tylerovcov horelo, ale aj z vášne a rastúcej túžby, ktorá v ňom vzplanula. Strhujúce rozprávanie o Luckym a Devon - o najskôr odmietanej a neskôr naplnenej láske - sľubuje, že aj ďalšie spisovateľkine romány o rodine Tylerovcov, o Luckyho staršom bratovi Chaseovi a mladšej sestre Sage - budú dobrým čitateľským zážitkom.

O knihe:
original - Texas! Lucky
- 1. časť zo série texaskej rodiny Tylerovcov:
Stretnúť šťastie; Láska na druhý pohľad; Stretnúť svoj sen
obálka - vtipné je, že obálka sa mi páči. Keby v nej bolo niečo o pláži, dovolenke... Keby sa hodila k deju nič nepoviem. Možno je trochu o ničom, ale mňa niečim zaujala, ale problém je v tom, že k deju sa nehodí ani len tými uterákmi.

Moje pocity:
- augustová kniha
- začiatok mi prišiel trochu divný. Devon sedela v bare a dá sa povedať, že sa nechala obťažovať (neskôr sme zistili prečo to tak bolo) a Lucky jej chcel pomôcť a ešte z toho vyšiel ako blbec. Ona sa na neho naštvala a musel všetko vysvetľovať aj šerifovi. Potom ju "prenasledoval" a skončili spolu v posteli. Plieskam sa po čele a nechápem. Okrem toho, že Sandra má tuším všetky hlavné hrdinky panny má fajn knihy, ale tento začiatok mi prišiel naozaj zvláštny, neprirodzený a potom ako ju našiel ani nehovorím.
- nato čo sa tam všetko dialo mi prišla tá kniha tenká a pritom bola celkom hrubá. Spomeniem len také najhlavnejšie body:
- hľadali niekoho kto Tylerovcom podpálil garáž, ale keďže podozrievali Luckyho, tak sa s hľadaním ani veľmi nenamáhali a tak sa do pátrania musel zapojiť Lucky
- riešil sa tam život Devon, lebo ona bola tak trochu vydatá a Lucky mal frajerku, ktorej tatko bol veľké zviera v banke a ich firma tam mala pôžičku. Takže aj vzťah medzi nimi dvoma bol trochu dosť zapletený
- a ešte čerešnička na torte sa stala na konci. Zomrela dá sa povedať hlavná postava. No skoro ma piclo, lebo bola taká milá a sympatická.
- obľúbila som si tam všetkých Tylerovcov
- jeho sestra Sage bola vtipná, milá a prišla mi rozumná
- jeho brat Chase bol ako starší brat - starostlivý, rozkazovačný, ale k svojej manželke sa choval krásne
- Tanya, Chaseová žena, bola zlatá, milá a obľúbila som si ju
- ich mama bola také pojítko rodiny. Zlatá osôbka.
- musím povedať, že Luckyho prvý zážitok so ženou - dievčaťom bol super (keď bol mladý, mal asi štrnásť). A potom tá pointa :D
- stále sa to točilo okolo Devoninho manželstva a toho kto podpálil Tylerovcom garáž a samozrejme sa tam riešil aj vzťah medzi nimi, teda skôr príťažlivosť, čo bola medzi nimi
- keďže mi boli Luckyho súrodenci sympatický už teraz sa teším na ich knihy
- SPOILER!
- bola som nasratá, smutná a neviem čo ešte všetko, keď zomrela Tanya. Keď som prišla nato, že musela umrieť, lebo je kniha aj o Chaseovi, tak som to z časti chápala, ale Ježiškové husličky oni boli takí šťastní :( A ona bola taká strašne milá, že som si ju obľúbila a nemohla som to poriadne prekusnúť, takže ak nebude jeho kniha úžasná budem poriadne nahnevaná.
- som zvedavá, či sa aj v pokračovaniach stretneme s Luckym a Devon

Za mňa:

utorok 22. septembra 2015

Jayne Ann Krentzová - Veľká vášeň


Anotácia:
Zberateľ umenia Max si dlho myslí, že jeho jedinou vášňou sú staré obrazy... kým do jeho života nevstúpi pôvabná Cleo.

O knihe:
original - Grand passion
- nepochádza zo žiadnej série
obálka - radšej sa nevyjadrím. Nebolo by to nič pekné. Jedine, čo sa mi na tej obálke páči je rúž a možno aj pery.

Moje pocity:
- augustová kniha
- Max Fortune bol síce teraz už bohatý, ale stále mu chýbalo to základne. Zázemie, domov, láska. Bolo mi ho veľmi ľúto. Vždy pripravený na odchod. Cestovnú tašku si nikdy nevybalil. Keď išiel po Benjyho (chalan, ktorý opustil svoju tehotnú priateľku) a vedel, že nebude úspešný, čakal, že ho vyhodia z penziónu, lebo tak to s ním fungovalo stále, ale Cleo taká nebola a ani nikto normálny.
- v knihe išlo o to, že Max zdedil vzácne obrazy. V jeho prípade nešlo ani tak o finančnú stránku ako o to, že to zdedil od človeka, ktorý mu bol blízky ako otec. A jediná indícia, ktorú k obrazom mal bola Cleo, ale tá o nich nevedela nič. Alebo?
- Cleo - Cleopatra. Inak krásne meno alebo aspoň jeho známa nositeľka bola niečím zaujímavá. Ale ani táto Cleo nebola nudná dievčinka. Možno na prvý pohľad sa zdala byť nudná, ale keď sa jej človek dostal pod kožu musel ju milovať. Mala dobré srdiečko, pomáhala a viedla vlastný penzión a popritom ešte stíhala aj písať detektívne romány.
- Cleo mala dosť zvláštnu "rodinu" vo svojom penzióne, ale všetci sa mali radi, pomáhali si a ochraňovali sa možno viac ako keby boli pokrvná rodina
- malý Sammy bol zlatý. Také živé dieťa, ale vôbec nebol rozmaznaný alebo urevaný alebo niečo podobné. Len bol veľmi zvedavý a tá jeho plávajúca kačička :D Na začiatku s ňou bolo veselo. Ak si túto knihu prečítate a zistíte, kde jeho kačička plávala určite sa tiež zabavíte :D
- Jason - z Cleopatrinho rozprávania vyznel ako super chlapík, taký milý deduško, ale teda z Maxovej strany mi prišiel zase taký žralok a u Cleo len oddychoval od trhania malých rybiek. Ale aj tak mi bol sympatický a bolo mi ľúto, že sme ho nepoznali viac, ale zase potom by mi bolo ľúto, že zomrel ešte viac.
- Cleo sa s ničím nepárala. Len čo zistila, že Max je Jasonov priateľ hneď ho zamestnala. A on bol trochu šokovaný, keď mu ponúkla rovnaké podmienky aké mal u nej Jason, keďže si myslel, že skončí aj v jej posteli. Ale jeho chyba ako prišiel nato, že Jason a Cleo spolu spávajú? Určite bujná fantázia.
- Max mal smutné dectvo. Poznal len pestúnske rodiny, domovy. Majetkom mu boli knihy, ktoré dostával od sociálnych pracovníčok, učiteľov alebo ktoré iné deti už nechceli a predávali mu ich za cukríky, pár centov alebo hračky a jeden starý ošarpaný kufor, v ktorom si nosil celý svoj majetok.
- jej penzión Vrabčie hniezdo, ktorý vlastnila Cleo mal zvláštne meno a ešte zvláštnejšie obyvateľky. Ženy, ktoré v ňom pracovali bývali v ženskom domove Kozmická harmónia a podľa toho mali aj mená: Andromeda, Zornička, Hmlovina, Konštelácia... Dosť zvláštne mená, ale celkom zaujímavé ako ich nositeľky. Teda ak som to správne pochopila, tak dve baby, ktoré u nej pracovali spolu mali techtle-mechtle alebo v tomto prípade mám zase ja obrovskú fantáziu, ale pochopila som to tak a ako som to pochopila.
- v knihe sa človek určite nebude nudiť. Okrem Maxovho pátrania po vzácnych obrazoch budeme pátrať aj po človeku, ktorý sa snaží zavraždiť Cleo. Ale o tom vám prezradím len to, že to bolo zaujímavé pátranie, aj keď na konci som už vedela kto to je, ale na začiatku som podozrievala každého. Dokonca aj Maxa. Hanba mi.
- bolo tam kopec veselých, občas až šokujúcich scénok - bubnujúci naháči, jeho exsnúbenica a jej manžel, od ktorého dostal Max menšiu/väčšiu ranu. Bolo tam kopec postáv, takže bolo veselo.
- to ako sa zasnúbili  bolo zaujímavé, vtipné, neočakávané
- páčilo sa mi že Max čítal jej knihu a podľa toho ju aj balil to bolo zlaté a sexy
- v knihe odhaľujeme najskôr Maxovu minulosť a potom aj Cleinu a tá bola teda riadne šokojúca a tiež smutná
- ako sa hovorí nesúď knihu podľa obalu, tak tu to platí určite. Obal sa mi nepáči, ale kniha sa mi páčila a určite ju môžem odporúčať.

Za mňa:

utorok 15. septembra 2015

Kat Martinová - Zamatová neha


Anotácia:
Krásna Velvet Moranová sa zriekla všetkých myšlienok na lásku. Musí sa vydať za krutého vojvodu z Carlylu, inak jej rodinu čaká úpadok. No namiesto svadby sa ocitne v rukách lúpežníka Jasona Sinclaira. Toho kedysi falošne obvinili z vraždy. Teraz sa tajne vracia, aby si očistil meno a prekazil sobáš, ktorý by ho pripravil o vojvodstvo. Unesie preto zmyselnú Velvet a drží ju v zajatí. Dokážu však udržať na uzde vášeň, ktorá ich pohlcuje a ktorou by mohli ohroziť svoje životy?

O knihe:
original - Nothing but Velvet
- 1. časť zo série Litchfield:
Zamatová neha; Hodváb a oceľ
obálka - má rovnaký obal / hlavných hrdinov ako kniha Neodolateľne zvodná. Super - irónia.

Moje pocity:
- júlová kniha
- kniha začína hádkou otca so synom kvôli ženskej a potom otcovou vraždou, z ktorej obvinia Jasona. Takže sme hneď na začiatku vedeli, čo sa stalo a kto je dobrý a kto zlý. Z čoho vyplýva, že hneď od začiatku sme ľutovali chudáka Jasona, že sa nechal nachytať takou mrchou. A najhoršie na tom bolo čo mu vykonal brat. Teda hlavne ich otcovi.
- Jasonovho brata, Avery Sinclair, síce budete neznášať od začiatku, ale poriadne vás naštve až potom čo vykoná svojej úbohej manželke
- Velvet vlastne ani nevedela, že je jej snúbenec krutý. Dozvedela sa to až potom, potom, potom. Takže to nebolo tak, že by sa musela vydať za neho. Jej vlastne bolo jedno za koho sa vydá, len musel byť bohatý, ale určite by si nezobrala vraha a násilníka keby o tom vedela.
- keď Jason uniesol Velvet bolo to tak trochu aj romantické ( :D som divná ja viem). Páčilo sa mi ako sa ani tam nevzdávala a stále sa snažila o útek. Bola to naozaj bojovníčka. Musela zachrániť seba aj svojho starého otca pred chudobou a naozaj preto robila maximum. Dokonca sa nevzdávala a aj pri únose išla na maximum. Chudák Jason, aj mi ho bolo občas ľúto. Čo mu vyvádzala bolo dosť komické, ale aj nebezpečné, ale jeho chyba. On ju uniesol.
- bolo mi Velvet aj jej starého otca ľúto, lebo boli naozaj chudobní a nie svojou vinou. Na začiatku to bolo tak pekne, smutno opísané. A ešte aj tá zábudlivosť jej starého otca. Smutné. Naozaj toho mala veľa a nemal jej s tým kto pomôcť.
- prvá polovica knihy sa mi páčila. Ako ju uniesol. Ako sa zbližovali..., ale ku koncu to podľa mňa trochu pokuľhávalo.
- veľmi sa mi páčilo ako ju volal vojvodkyňa. Možno to zo začiatku myslel ironicky, ale potom mi to prišlo také romantické oslovenie.
- kniha nebola len o tom, že si Velvet potrebovala nájsť bohatého ženícha, ale aj o tom, aby si Jason očistil meno a jeho brat pykal za to, čo urobil. Ale keďže to nebolo také jednoduché, tak som bola zvedavá ako sa môžu dať Velvet a Jason dokopy, keďže on sa nechystal ostať v Anglicku a ona potrebovala bohatého manžela a nie niekoho kto je obvinený z vraždy a musí sa skrývať za cudzie meno, aby ho nepopravili. Takže som bola zvedavá ako sa to tam zamotá, aby sa to nakoniec rozmotalo a v čom bude ten fígeľ.
- opäť sme sa tam stretli s jeho exmilenkou, ktorá ho tak krásne zradila. Aj tak som nejako nepochopila prečo to spravila. On si ju chcel vziať, mohla byť z nej vojvodkyňa a ona ho zradila. Veď bol ešte mladý a mohla si ho prerobiť na svoj obraz, ale aj tak dobre, že si nezobral takú zmiju. Len čo by mu otrávila celý život.
- páčil sa mi aj Lucien Montain, kamoš hlavného hrdinu, aj keď občas na mňa pôsobil trochu nerozhodne, zakríknuto alebo ako to povedať. Proste mal byť viac mužný. Zobrať ženu svojho srdca a utiecť s ňou. Som zvedavá na jeho knihu a ako ho v nej autorka opíše a hlavne som zvedavá prečo neskončil so ženou svojho srdca. Čo sa s nimi stalo?
- v knihe sa toho dialo dosť, ale nebudem už nič prezrádzať prečítajte si sami. Aj keď kniha nebude patriť medzi mojich top favoritov, aj tak bola dobrá a zaujímavá.
- nepáčil sa mi koniec. Ja by som nedovolila, aby mi obesili chlapa. Ja by som ho zachránila, aj cez mŕtvoly. Veď mali prachy a Lucien mal akú takú moc a bol ich priateľ. Tak mi nehovorte, že by sa to nedalo. Nechápala som to a trochu som bola kvôli tomu aj naštvaná :P Ja viem strašne to prežívam, ale nie je nič lepšie ako ponoriť sa do dobrej knihy. Teda ešte možno ponoriť sa do výbornej knihy, ale takých je naozaj dosť málo. Táto síce patrila len medzi dobré, ale určite sa ju oplatilo čítať a neľutujem ani jednu stránku.

Za mňa:

utorok 8. septembra 2015

Jennifer L. Scottová - Lekcie madam Chic


Anotácia:
Často maškrtíme len preto, že nechceme byť hladní. Vo Francúzsku som sa naučila, že pocit hladu je celkom dobrá vec. Nehladujete, iba máte chuť do jedla, ktorá je dôsledkom rôznych stimulačných pochodov. Pobyt v Paríži som si neskutočne užívala. Celé dni som trávila vonku, chodila pešo po meste i na vyučovanie, stretávala sa s priateľmi. Vypestovala som si náramnú chuť do jedla a uspokojovala ju každý večer pri stolovaní s rodinou Chic. Vážila som si jedlá, ktoré uvarila madam Chic, a neuveriteľne som si na nich pochutnávala. Keby som si pokazila chuť do jedla maškrtením krekerov alebo cukríkov, jej jedlom by som asi nebola taká nadšená. Kto by chcel prísť o lahodnú chuť kambaly na masle s novými zemiakmi a so zelenou fazuľkou, doplnenej karamelovým krémom, tým, že by sa pred večerou napchával chlebom? Ja určite nie!


O knihe:
original - Lessons from madame Chic
- 1. časť zo série Madam Chic:
Lekcie madam Chic - 20 tajomstiev štýlu, ktoré som odhalila v Paríži; Doma s madam Chic
obálka - celkom sympatická, taká elegantná

Moje pocity:
- júlová kniha
- zo začiatku som si aj nejaké zaujímavé veci zapisovala na papier, ktorý som samozrejme niekde založila alebo vyhodila. Netuším.
- s niektorými vecami som sa absolutne stotožnila, niektoré som poznala už dlhšie, ale s niektorými vecami sa momentálne ani za nič nezhodnem
- povypisujem vám sem pár veci, s ktorými súhlasím, ale aj tie ktoré nie až tak beriem. Dúfam, že toho nebude príliš veľa.
- maškrtenie vôbec nie je šik - s týmto súhlasím a našla som sa v tom. Ja za celý deň zjem kopec blbosti a obed je niečo, čo jedávam raz za uhorský rok. Proste som lenivá si niečo chutné na obed urobiť alebo niekedy to stačí len nabrať na tanier. Radšej zobkám zo všetkého. Snažím sa s tým prestať, ale teda niektorých zvykov sa človek zbavuje ťažko.
- pohyb nemá byť drina, ale súčasť života - s týmto aj súhlasím, aj nie. Napríklad už od januára ako tak cvičím a celkom ma to aj baví. Ale zase je pravda, že človek by mal viac chodiť pešo ako na aute, keď sa to dá alebo na bicykli (ja preferujem pešobus, bicykel je pre mňa postrach). Takisto som chcela začať chodiť po schodoch namiesto výťahom, ale je mi to také blbé, čo si susedia pomyslia :D Viem som blbá, malo by mi to byť jedno, ale zase keď sa niekam ponáhľam, tak sa radšej rýchlo zveziem výťahom ako ísť pešo po schodoch a dopotiť sa ako kôň.
- šatník s desiatimi položkami - a tu je kameň úrazu. Myslím si, že malý šatník ma svoje výhody v tom, že človek sa postaví pred šatník a nepovie si nemám si čo obliecť, lebo tam má len veci, ktoré sa mu páčia, sú mu dobré a ľahko kombinovateľné. V tomto je to zatiaľ ok, ale vezmime si to z môjho pohľadu. Takže človek potrebuje veci do práce, veci na voľný čas, na šport, na motorku, na doma (doma nosím staré veci, máme chlpatého psa a som občas ako čune, že sa mi oblečenie ľahko zašpiní - dosť divné oblečenie:). Potom sa človek samozrejme aj zašpiní, dopotí a samozrejme nie každý zarába, tak veľa, aby si mohol kupovať drahé a kvalitné veci. Také veci by mali vydržať dlhšie, ale v dnešnej dobe ani cena nie je záruka. Do pár veci som investovala a teda investícia sa mi nevrátila a mnohokrát boli tie veci horšie ako z čiňaka. Takže minimalistický šatník by mi robil problém. Kedysi som síce mala jedny tenisky, jedny štokle, jedny zimné boty a nejaké tie šľapky na leto a úplne mi to stačilo, ale dnes by som brala radšej veľký šatník s kopou pekných vecí, ktoré nemusím prať každú chvíľu, aby som náhodou nemusela ísť na ulicu nahá, lebo som nestihla oprať.
Ale páči sa mi myšlienka urobiť si prievan v šatníku a vyhodiť veci typu - nenosím, ale páči sa mi to. Nie je mi to dobré, ale veď do toho schudnem. Je to trošku jeté, ale mám k tomu vzťah...
Mala tam jednú takú peknú príhodu, ktorú si musíte prečítať sami a pri tej som pochopila, že je to naozaj dôležité, lebo vyjsť pekne upravená medzi ľudí, ale mať na sebe handry a ešte k tomu v stave to asi vytiahla z kontajnera, tak to je teda zabitý čas a aj trochu smutné.
Poriadok v šatníku si síce robím a celkom často, ale neviem sa vzdať veci, ku ktorým mám vzťah (som asi úchyl, ale verím, že v tom nie som sama) a taktiež sa neviem vzdať veci, ktoré sú nové a ešte som ich na sebe nemala, lebo "nebola" príležitosť.
- nájsť si svoj vlastný štýl - myšlienka pekná, ale ja som také niečo z každého rožka troška, čo je aj dobré, aj zlé. Rada by som mala jeden svoj vlastný štýl, ale myslím si, že by som ho menila každú chvíľu. Takže teraz som občas športová, občas elegantná, občas bláznivá. Podľa potreby, nálady, príležitosti...
- starajte sa o pleť - s tým súhlasím na 200%. Už dlhšie nepoužívam dekoratívku, len príležitostne a teraz radšej investujem do starostlivosti až pokiaľ si nenájdem to pravé orechové, aby som sa zbavila svojich nedokonalosti (akné, mastné vlasy...) a potom začnem používa dekoravítku, ale len tak minimálne. Ako nejaké líčka, špirála, tiene... Rada by som totiž mala krásnu pleť aj bez make-upu a to sa bez poriadnej starostlivosti nedá a konečne som to pochopila a snažím sa investovať do poriadnych vecí a verím, teda, že aj kvalitných a hlavne do PRÍRODY :)
- vždy vyzerajte reprezentatívne - tak toto by som veľmi rada, ale nie vždy sa to dá. S mastnými vlasmi vyzerať dobre je umenie a umývať si ich každý deň nemienim. Tak isto akné ani s tým sa nedá vyzerať dobre, pokiaľ ho človek nepozakrýva. A taktiež nechty. Aká som len lenivá si ich upravovať, lakovať a potom keď sa už k tomu odhodlám a oplieska sa mi lak ide ma poraziť a chvíľu mi trvá, kým si ho odlakujem (aj keď snažím sa čím skôr, lebo na oplieskaný lak mám strašne nervy, fuj)
- vždy používajte to najlepšie, čo máte - aj toto je super myšlienka. Dlho som mala to najlepšie oblečenie vyhradené, len pre špeciálne príležitosti, ale tých bolo vždy tak minimálne, že stihli zostarnúť..., takže teraz som začala nosiť tie najlepšie veci hoci kedy, keď mám chuť a prečo? Lebo každý deň môže byť niečím výnimočný stačí chcieť a to som sa naučila u Vivi.
V tomto sa ešte chystám kúpiť si nejakú peknú šálku a robiť si do nej čajík. Vždy som sa bála o tie najlepšie šálky, lebo u nás vždy pri umývaní príde nejaký pohár k úrazu a čakám, kým sa odsťahujem a budem si dávať pri umývaní pozor na moje vzácne veci, ale prečo? Prečo by som každý deň nemohla piť z nejakej výnimočnej šálky. Že sa môže rozbiť? No a čo? Je to len vec kúpim si ďalšiu (už toto ako píšem sa na sebe smejem :D pre mňa sú aj veci vzácne a srdcové záležitosti, ale budem si musieť začať vážiť viac živé veci ako tie neživé a s tými neživými si spríjemňovať život a kašlať nato, že sa môžu zničiť, pokaziť...).
- chaos vôbec nie je šik - myslím si, že inteligentný človek sa vyzná aj v chaose :P Ale je pravda, že bordel naozaj nevyzerá dobre a človek sa v ňom nemôže cítiť príjemne. Teda nemal by sa. To by bolo dosť nechutné. Aj v tomto súhlasím a už dlhšie sa s tým snažím bojovať a nehromadiť veci, len preto, že mi ich niekto daroval a aj keď sa mi nepáčia, tak si ich nechávam. Je to ťažké, ale snažím sa. Už veľa veci som vyhádzala a ešte verím, že veľa vyhádžem. Keďže mám len jednu izbu, tak tu toho človek veľa neuloží a preto sa snažím v nej mať len potrebné veci, ale naozaj je to ťažké, takže mám ešte celkom dosť volovín vhodných na vyhodenie. Ale pomaly si robím izbu na svoj obraz, takže verím, že postupne tu budem mať len veci, ktoré využívam, ktoré sa mi páčia a nie všelijaké somariny a budem mať krásnu, útulnú izbičku.
- zbavte sa novodobého materializmu - s týmto mám len taký jeden menší problém. Kozmetika - nie díky, nepotrebujem jej tony k životu, aj tak je to vec, ktorá sa kazí. Somariny, už dlho som si nekúpila nič také, teda pokiaľ nerátam drobnosti, ktoré nestoja veľa, ale spravila som si s nimi radosť a keď prestanú robiť radosť posuniem ich ďalej. S oblečením je to trochu problém, nemám ho veľa, ale myslím si, že ani menej by mi ho neuškodilo momentálne. Keďže ho nemám kde skladovať, lebo izbu mám síce pekne veľkú, ale nie až takú veľkú na nejakú peknú šatníkovú skriňu. Mám len jednu takú obyč dvojdverovú skriňu a jednu komodu, takže tam toho veľa nedám a je tam aj tak tlačenica. Ale je tu jedna materialistická vec, ktorej sa neviem vzdať a ani sa nevzdám pokiaľ ma nezabijú. Budem za ňu bojovať vlastným životom :D Knihy.
Mám už dve ikeacke skrine plné kníh (ale ešte stále je v nich dosť miesta, stačí prikúpiť police :P). Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo (mne málo:), ale knihy nie sú pre mňa len drevo spracované na papier a popísané písmenkami. Sú to dobrý priatelia, po ktorých keď siahnem cestujem do cudzích krajín, iných životov, niekde kde je príjemne, aj keď tam bijú hromy a blesky. Proste dokážem sa vzdať všetkého, veď kvôli miestu na knihy som vyhodila už toľko veci :D, ale kníh sa nevzdám nikdy. Keď som u priateľa a nemám, tam moje knihy príde mi to také smutné miesto, ale len čo prídem domov, pozriem sa na moju knižnicu, tak ma hreje pri srdiečku a rozplývam sa. Som divná? Nevadí. Hlavne je, že knihy robia radosť mne a keď sa to niekomu nepáči, tak mi na tom ani za mak nezáleží :P
- vyhľadávajte umenie - je dosť veci, s ktorými som sa nemohla stotožniť, ale spomeniem tu už len túto jednu. Nemám problém pozrieť si nejaký pekný obraz, ísť do kina, či do divadla, ale ak si mám vybrať do čoho investovať peniaze radšej idem na nejaký výlet. Takže beriem to z tej stránky, že každého baví niečo iné a nie je možné, aby sme všetci vedeli o umení, o hudbe, o obrazoch... Sú ľudia, ktorých to ani trochu nebaví a nemyslím si, že sú horší ako tí, ktorí dokážu hodiny debatovať o umení a užívať si to. Nie každý miluje knihy, tak ako ja a tiež si o takom človeku nemyslím nič zlé (len niekedy nechápem ako môže niekto žiť bez kníh :D).
- žite vášnivo - a týmto to ukončím. Život si treba užívať! Prečo nie? Prečo by sme si mali robiť starosti a nervy z blbosti? Áno, prihorený obed - blbosť, roztrhnuté punčochače - blbosť. Jedine dôležité veci, ktoré sú v živote dôležité sú zdravie, láska, šťastie a na tieto veci by sme si mali dávať pozor. Preto sa nenervačme blbosťami. Nehádajme sa kvôli nepodstatným veciam. Neodkladajme nič na zajtra. Užívajme si každú chvíľu v živote, každý deň, každý moment a kašlime nato, že teším sa za týždeň na dovolenku, cez víkend na festival, zase je tu týždeň - ja už chcem víkend. Prečo? Užívajme si každý deň. Na každom dni sa dá nájsť niečo pekné, len musíme chcieť a ak potrebujete nejaké tipy behnite sa pozrieť na vintageblog, tam tých tipov nájdete viac než dosť. Ako sa tešiť aj z maličkosti a spríjemňovať a užívať si každý deň. S týmto mám tiež menšie problémy - moc mi to nejde, aj keď zvládam teóriu, prax je už o niečo ťažšia, ale snažím sa a verím, že čoskoro príde čas, keď budem kašlať na prkotiny a venovať sa len užívaniu života.
- ako si tak všímam článok je viac o mne ako o knihe a o tom táto kniha je. Zo začiatku ma moc nebavila, ale čím som sa dostávala hlbšie tým to bolo lepšie a lepšie. A napríklad pri každom čítaní som mala chuť niečo upratovať, tvoriť... Takže preto mi to čítanie trvalo, tak dlho. Na začiatku som sa k tomu musela nútiť a potom som po pár stránkach išla upratovať - šatník, knihy, skrine... :D
- už len mini zhrnutie. Každá kapitola je venovaná niečomu inému a každá je ukončená krátkym Resumé na zopakovanie. Sú v nej rady, príbehy, myšlienky autorky... V každej kapitole je nejaká ta ilustrácia. Proste knihu určite odporúčam prečítať si aspoň na inšpiráciu :)

Za mňa:

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...